Marian Kuna

Na pôde našej najstaršej a najväčšej univerzity sa začal proces oficiálneho „vylepšovania“ akademickej komunikácie v rámci realizácie jej plánu rodovej rovnosti. Má sa stať „rodovo citlivou“ v zmysle odporúčaní príslušných metodických materiálov.

Inými slovami, pedagógovia a iní zamestnanci majú opustiť „rodovo nespravodlivý“ jazyk v prospech jazyka „rodovo neutrálneho“. Majú čo najviac obmedziť používanie generického maskulína (mužský rod používaný bez rozdielu pohlavia), a ideálne aj binárne ladeného jazyka. To má viesť k bezpečnejšiemu a inkluzívnejšiemu vzdelávaciemu prostrediu.

Napriek oficiálnej nezáväznosti príslušných odporúčaní ide o jazykovú politiku, ktorá má relatívne radikálne črty a sú s ňou spojené aj určité úskalia. Zdá sa totiž, že stojí aj na sporných predpokladoch. Navyše existuje určité riziko, že v mene odstránení existujúcich nedostatkov akademického prostredia môže táto politika, paradoxne, vyvolať v tomto prostredí celkom nové problémy. O čo presne ide?

Sporné predpoklady

Je celkom zrejmé, že spôsob komunikácie ovplyvňuje to, ako sa jej účastníci (v našom prípade najmä študenti) cítia. Je však sporné predpokladať, že prechod na „rodovo neutrálny“ jazyk zásadne pozitívne ovplyvní akademickú inklúziu žien a nebinárne sa identifikujúcich osôb.