Zachovajte si prosím kňazstvo, potrebujeme vás!

Veľký, alebo, ak chcete, po starom zelený štvrtok je zázračný deň. Hoci spomedzi veľkonočných dní je najnenápadnejší, má svoje neopakovateľné čaro, dokonca aj pre ľudí, ktorí nie sú veriaci.

Katedrála sv. Jána Krstite¾a v Trnave bohoslužba sviatosti Snímka zo svätej omše svätenia olejov. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Je to pripomienka poslednej večere, toho vzácneho stretnutia Ježiša so svojimi učeníkmi, je to slávnosť, zdieľanie a zároveň rozlúčka s nimi. V umení je posledná večera často zobrazovaná, najikonickejšia je maľba Leonarda da Vinciho. Dan Brown si k nej vymyslel vlastný príbeh a zarobil milióny. To len tak naokraj, že Ježišov príbeh je vzrušujúci aj v prevrátenej podobe.

Z poslednej večere vychádza následne slávenie eucharistie, citáty z Ježišovej reči sú súčasťou liturgie. Zároveň tu vzniká historický teologický spor o tom, čo to vlastne eucharistia je, čo sa deje v okamihu premenenia. Tá „oblátka“, ako to nazývajú deti a ateisti, je v katolíckej tradícii reálne telo Ježiša Krista. U protestantov sa prijala myšlienka, že do nej Boží duch vstupuje až v okamihu, keď ju človek prijíma. Východná tradícia má svoju teológiu, no v pokore radšej hovorí o tajomstve. 


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.