Ópium pre Západ a špenát pre Čínu. Skutočná hrozba TikToku nespočíva v krádeži osobných údajov

Zákonodarcovia od Washingtonu cez Brusel až po Wellington riešia, či a do akej miery obmedziť TikTok. Dôvodom sú obavy, že čínska materská spoločnosť ByteDance môže zdieľať citlivé údaje s čínskou vládou.

Už menej sa hovorí o tom, že TikTok pre svojich, prevažne mladých používateľov predstavuje vážnu hrozbu v oblasti psychickej pohody a zdravia. A takmer vôbec sa nehovorí o tom, že na trend kratučkých personalizovaných videí, ktorých prítok nemá konca, horlivo naskakujú aj ostatné sociálne siete.

Najprv je nutné vysvetliť, ako TikTok vlastne funguje. U väčšiny Slovákov zostáva najobľúbenejšou sociálnou sieťou Facebook. Ten používateľom zobrazuje príspevky – statusy, odkazy alebo videá – ktoré zdieľajú ich priatelia, ďalej stránky, ktoré sledujú, či to, čo algoritmus vyhodnotí, že by sa mohlo konzumentom páčiť.

TikTok však na domovskej stránke zobrazuje nekonečné množstvo krátkych videí, ktoré majú menej ako minútu. Jeho algoritmus rýchlo vyhodnotí, čo sa človeku pred obrazovkou páči, a namieša perfektný mix, aby jeho pozornosť udržal čo najdlhšie. TikTok takmer vôbec nezobrazuje obsah účtov, ktoré používateľ sleduje, ale typ obsahu, ktorý sa mu pozdáva. Zdroj potenciálneho obsahu je preto oveľa väčší.

Všetko pochopíme, ak si uvedomíme, prečo je v obrovskej konkurencii TikTok jednou z najrýchlejšie rastúcich sociálnych sietí, ktorú používa približne 1,5 miliardy ľudí?

Princíp závislosti ako pri hracích automatoch

Odpoveď je jednoduchá: každé krátke video znamená dávku dopamínu. Ide o hormón odmeny, ktorý je okrem iného spoluzodpovedný za vznik závislostí. Ak v priebehu krátkeho času dostane človek veľa dávok, vzniká problém. „Budete len v tomto príjemnom dopamínovom stave, unesení. Je to takmer hypnotické, ostanete len pozerať a pozerať,” hovorí pre Forbes sociologička Julie Albrightová.

„Chceme robiť veci, pri ktorých sa cítime dobre, a robiť veci, ktoré nás zbavia negatívnych pocitov,” píše klinická psychologička Dana Goetzová. Podľa nej existujú štyri atribúty, vďaka ktorým je TikTok obzvlášť návykový: bezprostrednosť posilňovania (dopamínových dávok), nepredvídateľnosť posilňovačov (videí),  rozmanitosť a novosť posilňovačov a ich množstvo.

Podobne ako hracie automaty, aj TikTok využíva nepravidelný rytmus odmien. To znamená, že hráč (používateľ) nevie, kedy príde odmena – v prípade automatov výhra a v prípade TikToku uspokojujúce video. Algoritmus totiž používateľovi neukazuje len uspokojujúce klipy, predvádza mu aj nudné či také, ktoré sa mu nepáčia. Človek musí pre uspokojujúce videá skrolovať, pričom z ich vzhliadnutia má o to väčšiu radosť. Vzniká návykový efekt, vďaka ktorému na sieti strávi viac času.

To je v dobách „ekonomiky pozornosti” hlavným cieľom sociálnych sietí. Čím viac času na nich používateľ strávi, tým viac údajov o jeho preferenciách sa dá získať a vďaka tomu mu sieť môže ukázať viac personalizovaných reklám. Príjem z inzercie tvorí základ zisku sociálnych sietí.

Kratučké videá si pritom vyžadujú len chvíľkovú pozornosť, čo pre ľudí, ktorí na sieti trávia množstvo času, môže znamenať problém. Podľa článku v Independent môžu mať tí, ktorí používajú aplikáciu viac ako 90 minút, problém s dlhšou koncentráciou.

Radikalizovanie

To, že sociálne siete prispievajú k radikalizovaniu a polarizácii spoločnosti, nie je žiadnou novinkou. Princíp „rabbit hole” [zajačej nory, pozn. red.] znamená, že používateľ postupne úplne spadne do špirály videí s rovnakým obsahom. Cieľom je, aby si sociálne siete udržali pozornosť čo najdlhšie. Tento princíp však môže viesť k psychickým problémom, depresiám či radikalizovaniu.

Algoritmus TikToku je oproti iným sieťam pre intenzitu svojho obsahu oveľa nebezpečnejší. Štúdia od ľavicovo orientovanej neziskovej organizácie Media Matters odhalila, že ak používateľ začne interagovať s krajne pravicovým obsahom, tak mu TikTok postupne začne servírovať rasistické a antisemitské videá. V preexponovanom prostredí, akým je TikTok, totiž najviac zaujme a najdlhšie si pozornosť udrží ten najextrémnejší obsah.

Nie je ťažké si predstaviť, že ak na sieti môže dôjsť ku krajne pravicovému radikalizovaniu, rovnako aj k inému. Napríklad k LGBT radikalizovaniu. Ak napríklad trochu zmätené dieťa bude zopárkrát interagovať s transobsahom a algoritmus to rozozná, začne mu ponúkať čoraz viac takýchto príspevkov, čo pre mladých konzumentov môže mať aj vážne následky.

Zakážeme TikTok a čo potom?

Vráťme sa však na začiatok. Ak by zákonodarcovia skutočne obmedzili či dokonca zakázali TikTok, problém to nerieši.

Ostatné platformy ako Instagram, Facebook či YouTube už totiž rozpoznali efektivitu konceptu krátkych videí a do popredia ich tlačia v podobe Reels (Instagram, Facebook) či Shorts (Youtube). Princíp je rovnaký ako na TikToku.

Ak teda TikTok z geopolitických dôvodov zmizne, problém „tiktokizácie” tu naďalej ostane.

Ópium verzus špenát

Za zmienku ešte stojí, že materská spoločnosť TikToku ByteDance v Číne prevádzkuje obdobnú platformu pod názvom Douyin.

Hoci aplikácia vyzerá a funguje podobne, oproti TikToku je najmä z hľadiska obsahu pre deti značne odlišná. „Akoby si uvedomovali, že tieto technológie ovplyvňujú vývoj detí. Majú svoju domácu ,špenátovú‘ verziu TikToku, zatiaľ čo ópiovú verziu posielajú do zvyšku sveta,“ hovorí Tristan Harris, bývalý zamestnanec spoločnosti Google a etický aktivista.

Harris podotýka, že Douyin napríklad zaviedol časové limity štyridsať minút pre mladistvých. Navyše im ukazuje inšpiratívny, kreatívny či vlastenecký obsah, zatiaľ čo zvyšku sveta servíruje „zábavný” obsah. „Nechajme tieto dve spoločnosti niekoľko generácií hrať sa, a uvidíme, ako bude svet vyzerať,” uzatvára Harris.