Videli sme, čo pre krajinu znamenalo, keď prezidentka držala kartu premiérovi Hegerovi. To, čo by prišlo v prípade progresívneho premiéra, by nevyhnutne bolo oveľa horšie.
Slovenskí voliči majú jednu vzácnu vlastnosť užitočnú pre demokraciu: bránia centralizácii moci. Keď vládol Smer, prezidentom sa nestal Robert Fico ani Maroš Šefčovič. Radšej sme zvolili dvoch neznámych kandidátov, Kisku (2014) a Čaputovú (2019). Keď bol premiérom Dzurinda a hrozilo, že by sa do úradu prezidenta mohol vrátiť Mečiar, ktorý ako nikto iný zneužíval moc, voliči radšej vybrali Gašparoviča (2004) a predtým Schustera (1999), ktorý svojím spôsobom patril aj nepatril do vládnej koalície po roku 1998.
Túto tradíciu založil ešte Michal Kováč, lojálny člen HZDS, ktorý sa však po zvolení za prezidenta ešte v parlamente (1993) začal správať nezávisle, z čoho vznikol konflikt s Mečiarom a HZDS.