Daniel Krajcer: Slovenskí novinári sú stádovití a nie je pravda, že SaS zbavila Slovensko Igora Matoviča

Stalo sa im ešte niečo. Vždy boli odlišní od ostatných liberálov, Sulík sa líšil od Mikloša, Radičovej aj progresívcov. Neprekážal mu iný názor, nepotreboval ho zrušiť, stačilo mu nesúhlasiť. Postupne sa však stali nerozlíšiteľní od progresívcov. Prečo?

Nemyslím si, že sú identickí s progresívcami. Richard Sulík to pomenúva tak, že sú pravicoví liberáli, zatiaľ čo progresívci sú ľavicoví liberáli. Progresivizmus ako taký je možno najbližší sociálnym demokratom, ale osobne si nemyslím, že táto podobnosť je najväčším problémom SaS. Mali v prieskumoch pätnásť percent, takže voliči nemali problém s tým, aká strana to bola v ideologickom zmysle slova.

Podržím ešte chvíľu tú tézu, časom to zbližovanie s progresivizmom začalo byť problémom. Napokon, dane už dnes nie sú téma, málokoho to zaujíma. V čom podstatnom sa podľa vás dnes líši SaS od PS?

Určite v úlohe štátu. Hoci, keď bol Sulík minister hospodárstva, aj on musel ponúkať stimuly.

Nielen to. Bol vo vláde, ktorá republiku zadlžila viac než Smer.

Presne tak. Hoci s tým niekedy nesúhlasil, je toho súčasťou. Pre spravodlivosť treba dodať, že z hľadiska finančnej konsolidácie verejných financií to bola extrémne neštandardná situácia. Mať na krku covid, infláciu či energetickú krízu znamená, že každá krajina musela odškodňovať a zadlžovala sa. Problém Slovenska je, že sa predchádzajúce dobré roky nevyužili, aby sme mali „vankúš“ na takéto krízové situácie.

SaS skôr vyčítam, že politika nemá byť osobná a politik nemá robiť rozhodnutia na základe sympatií. Politika je vážna práca, niečo, čo zaväzuje. Je predsa cťou získať hlasy od veľkej skupiny ľudí. Myslím si, že v tom urobil Sulík chybu a divím sa tomu, lebo on dokáže mať slušný nadhľad. Čudujem sa, že ho antipatie k Igorovi Matovičovi natoľko vyprovokovali, že nakoniec dospeli do toho štádia. Áno, SaS sa nakoniec obetovala, ale Matovič je naďalej najvplyvnejší slovenský politik, hoci už sedí v parlamente. Nie je pravda, že SaS zbavila Slovensko Igora Matoviča. Myslím si, že toto je najväčšia chyba, ktorú SaS urobila.

Chápem váš argument, ale väčší problém vidím v tom, že SaS v tej vláde nebola sama sebou. Sulíkova strana predsa vyrástla na tom, že otvorila tému rómskej kriminality, čo je pre bratislavských ľudí extrémna téma, rieši ju však veľká časť krajiny a oni ponúkli niečo, čo ľudí zaujímalo. Druhou témou bol emancipovaný vzťah vnútri EÚ, že sme rovnocenný hráč, že sa dokážeme rozhodovať sami, čo Sulík ukázal pri eurovale. Keď bol však vo vláde s Ivanom Korčokom, ani raz sa ničomu nevzopreli, pritom z Bruselu prichádzali horšie veci ako euroval.

Pomenovali ste, o čom to je. Politika je o ľuďoch a slovenská politika zvlášť. Slovenská politika nie je o ideológii či zavedených princípoch jednotlivých strán. Strany sú na 90 percent výťahom a vždy je to o konkrétnych ľuďoch. Lenže, ako si chcete predstaviť sulíkovskú politiku voči EÚ, keď ministrom zahraničných vecí bol Korčok? Teraz vidíte, že si to SaS v niečom aj uvedomuje – napríklad pri vzopretí sa zákazu spaľovacích motorov.

Problém je, že im to už nikto neuverí, keď boli vo vláde, nepovedali k tomu ani slovo.

To je ich vec a problém, ja to len vysvetľujem. Nemyslím si, že Korčok zlyhával vo funkcii, len upozorňujem, že vždy je to o osobách.

Aj minister hospodárstva mal v oblasti energií svoju zodpovednosť. Hoci sme automobilová veľmoc, kde sa vyrába najviac áut na hlavu, Sulík s Korčokom sa ani neozvali.

Teraz sa začínajú ozývať.

Ale už nie sú pri moci.

To je fakt a považujem to za chybu. Keď ste pri moci, môžete presadzovať to, čo máte v programe a aj vetovať svojho partnera. To je podľa mňa najväčšia chyba, za ktorú si SaS platí daň. Vo vláde je ťažšie presadzovať si niektoré témy, lebo ste súčasťou širšej partie a je nutný konsenzus, lebo sa ním prijíma 99 percent vecí. Pre SaS bolo ťažšie byť euroskeptickou stranou. Vláda navyše riešila omnoho väčšie problémy.

Áno aj nie. Energetická zelená politika je problém, ktorý sa vyrába v Bruseli. Aj vo vzťahu k Rusku a sankciám mal Sulík na začiatku inštinkt, keď súhlasil s platbami v rubľoch, ktoré požadovali Rusi. Ale nič viac neukázal.

Z jeho pohľadu urobil šikovne, že nevytiahol zástavu, lebo by ho okamžite ostreľovali, ale súhlasili sme s platbami v rubľoch, akurát to nevykrikoval.

Netrúfol si však na vlastnú líniu v energetike, hovoriť o národných záujmoch, hoci v minulosti toho schopný bol.

S tým súhlasím, ale opakujem, v akej pozícii bol. Necítim potrebu obhajovať ho, ale našli sme príklad, keď išiel v línii, hoci ho časť spektra kritizovala, že nemá jasné medzinárodno-zahraničné ukotvenie voči Rusku. Urobili sme v zásade to, čo od nás Rusi chceli, len sme to nehovorili nahlas. Mimochodom, urobili to aj mnohí iní na Západe.

Lenže opäť: imidž strany určovali ľudia ako Korčok, Bittó Cigániková či Krúpa, ktorí hovoria, že našou úlohou je poraziť Rusko na Ukrajine.  

Čo vám na tom prekáža?

Že to nie je a nemá byť naša vojna. SaS v zahraničnej politike v minulosti ašpirovala na pragmatického hráča, ktorý háji slovenský záujem. Teraz to však už nefungovalo.

Je dobré opýtať sa, v čom to malo fungovať. Myslím si, že SaS to vo svojej pozícii opozície v koalícii do značnej miery robila. Sulík niekoľkokrát vystúpil proti ďalšiemu zvyšovaniu daní, vetoval rodinný balíček. Že to urobili nešikovne a neúplne, hoci mohli, je iná vec. Všetko súvisí s tým, že SaS mala exkluzívnu pozíciu opozície v koalícii a strojnásobila svoje preferencie oproti volebnému výsledku. V tom to bola úspešná poloha a robili aj niečo z toho, čo akcentujete. Bežná populácia ich vnímala ako hlas rozumu vo vláde, ktorá inak zbabre, čo sa dá. Do istej miery sa napĺňalo, čo hovoríte. V otázke európskej politiky reprezentoval Korčok nielen SaS, ale aj Slovensko. Nepochybujem o tom, že to muselo medzi ním a Sulíkom párkrát zaiskriť a viem, že v jednej veci sa to aj stalo. Nemyslím si, že Sulík si dal na pol roka cez ústa leukoplast.

Nielen v zahraničnej, ale aj domácej politike prebrala SaS progresívne témy. Záborskej návrh o pomoci tehotným ženám nemá nič spoločné so zákazom potratov – aj mnohí poslanci ako Beblavý za to v roku 2020 hlasovali. Novela dávala viac peňazí ženám, aby nemuseli ísť na potrat z ekonomických dôvodov. Progresívci a médiá z toho po 2020 urobili zrazu nezmyselný symbol. SaS na to naskočila, hoci to nebolo v jej záujme, lebo návrh zákona ponúkal rozumný kompromis. Prečo?

Lebo je to súčasťou politiky SaS a zároveň si uvedomujú, že v tom súperia s PS. Hlavným súperom SaS nie je Smer, Hlas či iná strana, ale Progresívne Slovensko, ktoré im prebralo najviac hlasov. Nepoznám detaily tohto návrhu, ale ide o tému Jany Bittó Cigánikovej a ako sa jej konkrétne chopí, je len jej vec. SaS má program v oblasti osobných hodnôt. Museli by sme sa baviť veľmi jednotlivo, aby sme odlíšili, čo bola neprimeraná reakcia SaS. Vysvetlenie väčšej razancie je napríklad aj paralelný súboj nie so Záborskou, ale PS.

Musím vám však povedať, že sa mi ťažko baví o tejto téme, lebo som do strany vstupoval s jednou podmienkou – chcel som zelenú kartu na liberalizáciu akéhokoľvek umelého prerušenia tehotenstva, lebo život podľa mňa vzniká počatím. Richard to akceptoval a myslím si, že sloboda v strane aj naďalej je.

Záborskej návrh bol stredový a spoločnosť by upokojil. Namiesto toho viedla Bittó Cigániková nezmyselne ostrý boj, chcela poraziť PS ich vlastnými zbraňami, ale neúspešne, PS má dvojnásobné preferencie ako SaS. A nikomu sa nepomohlo. Pritom stačilo povedať, že potraty nezakazujeme, ale nechceme, aby ženy museli ísť na potrat pre nedostatok peňazí, veď to musí pochopiť každý.

Vyčítate Bittó Cigánikovej, že ide do tej témy s nejakou razanciou, ale, s prepáčením, pani Záborská akoby inú tému ani nemala. Pre SaS je to otázka osobných slobôd.

V prípade Záborskej to je opäť len mediálna nálepka, ale to nechajme tak. Pomohlo to SaS?

Neubližuje jej to a zvádza v tejto oblasti súboj s PS. Poviem iný príklad. Vy viete, že sme sa stretli pri téme odluky cirkvi od štátu. SaS ma oslovila a zrazu sa tým začalo zaoberať aj PS. Keď túto tému SaS otvorila, vytvorila nejaký priestor, aby mohli zaznieť názory a prezentovala to ako tému, ktorej sa bude naďalej venovať, PS od toho ustúpilo. SaS ich vytesnila, túto tému si privlastnila a zamkla pred nimi dvere. Pýtate sa, prečo to robia – lebo na tejto téme sa im ukázalo, že to funguje, tak v tom pokračujú aj v iných otázkach. Nejde o to, či sa s tým stotožňujem, len pomenúvam, prečo to robia.

Skôr by som povedal, že témy im začal „diktovať“ Denník N. Sulík pritom bol kedysi emancipovaný voči vplyvu Denníka N. Myslel si svoje a trval na tom. Čo sa zmenilo?

To som si nevšimol. Richarda stále vnímam ako za mojich čias, keď urobil nejaký "prúser" a potom nám s Ďurom Miškovom povedal: chalani, všetko je v poriadku, napíšem blog a vysvetlím to (smiech). Nemyslím si, že Richard sa stal submisívnym voči mainstreamu.

Začal nadávať do fašistov tým, ktorí žiadnymi fašistami nie sú.

Všimol som si to aj ja, predtým to možno nerobil...

...pritom aj Sulík bol pre nich nedávno fašista.

(Smiech.) Dokonca sa kedysi stretol s Kotlebom, keď sa to naňho nemiestne vytiahlo, ale podľa mňa sa ľudia majú stretávať. Myslím si, že ten problém, ktorý otvárate, súvisí s príchodom poslancov Za ľudí do klubu a strany. Richard mal extrémnu potrebu mať jednotu v klube. Keďže zažil niekoľko otrasov v strane, uvedomuje si, že je to to najhoršie, čo môže politickú stranu stretnúť. Preto musel akceptovať aj názory, ktoré nie sú tak celkom jeho. Som si takmer istý, že je to tak.

Bol to správny prístup?

Je jeho vec, čo je preňho dôležitejšie – či zachovanie jednoty poslaneckého klubu alebo jeho názor. Podľa mňa aj vajatanie pri odvolaní vlády a vytvorení novej 76-tky súviselo s tým, že sú tam ľudia zo strany Za ľudí, ktorí nechceli vládu povaliť a Richard im povedal, že len dajú návrh a neprejde to, že sa musia ako opozícia nielen tváriť, ale aj správať. A zrazu to prešlo.

Čiže Kolíková a spol. poškodzujú SaS?

Myslím si, že jej nijako zvlášť nepomohli a ani nepomôžu. SaS je najmä Richard Sulík a ako výraznejšia tvár sa ukazuje ešte Jana Bittó Cigániková. Osobne si myslím, že by mali viac využiť Juraja Drobu. Som presvedčený, že skupina Za ľudí významne SaS nepomôže, ale môžem sa mýliť. Veľa vecí, ktoré Richard robí a na ktoré sa pýtate, sú daňou za spojenie s touto partiou ľudí, ktorí majú v niektorých otázkach diametrálne odlišné názory, ale Richard to prosto chce uchovať jednotné, a preto robí aj kompromisy, ktoré by inak nerobil.

Momentálne majú zväzácku kampaň v rifliach a bielych tričkách, na bilbordoch vyzerajú, akoby to neboli oni.

Nemyslím si, že je to zväzácke, má to istý šmrnc a robí to profesionál. Aj ten síce môže spraviť krok vedľa, ale SaS nemala veľmi na výber. Majú len dve možnosti: buď získajú Korčoka, čo ich bezpečne prehupne nad päť percent, alebo musia zmeniť hru. Zdá sa, že Korčoka nemajú, tak musia zmeniť hru.

Sulík mení dizajn a názov, ale pridáva k tomu pochybnosť, že keď príde Korčok, tak on nebude jednotka. To je vážnejšie, niečo také sa pred voľbami predsa nemá robiť. Sami ste povedali, že SaS je Sulík a bez neho SaS nie je SaS.

Platí to totálne, a to hovorím ako človek, ktorý, keď odchádzal zo strany, myslel si, že to môžeme urobiť aj inak. Navrhovali sme Richardovi, aby bol čestný predseda. Napriek tomu sebakriticky hovorím, že SaS je Richard Sulík.

Prečo to teda teraz robí?

Osobne mi to tiež nesedí. Viem si predstaviť pána Korčoka ako skvelú dvojku, ale SaS je pre mňa  stále Richard. Aj keď sme sa bavili o mojom prípadnom návrate, moja kľúčová otázka bola, dokedy tam bude on.

Ivan Korčok je slušný človek, ale nie je to stranícky líder. Nespráva sa tak. Aj svojím odchodom rezignoval na politiku, pričom stranícka funkcia je ťažšia než ministerská.

Preto sa do toho podľa mňa ani nehrnie. Nie je hlúpy a vie, čo by to znamenalo. Nenávisť a útoky, ktoré by naňho smerovali, by boli obrovské. Je skvelý diplomat a má všetky predpoklady dobre reprezentovať štát. Nehovorím o názoroch, ale o formálnej stránke. Myslím si, že ak premýšľa o politike, viac ho zrejme láka kandidovať na prezidenta a je mu to omnoho bližšie než stranícka politika, ktorá je v dnešnej dobe, s prepáčením, hnoj.

Bude kandidovať na prezidenta?

Podľa mňa čaká, či bude kandidovať Zuzana Čaputová.

Poďme k vám. Budete na kandidátke SaS?

Nepopieram, mali sme s Richardom debatu, tvorím dvojicu s jedným známym sociológom a mal záujem o nás spoločne. Nejako sa to nedotiahlo a bez akejkoľvek negatívnej emócie to teraz cítim tak, že do týchto volieb nepôjdem. Nebola to jediná ponuka, ale do politiky sa v tomto okamihu nevraciam.

Ale zdá sa, že ste chceli.

To nie je otázka chcenia. Nezobúdzam sa s tým, že sa chcem vrátiť do politiky. Za posledné roky som našiel stratenú rovnováhu, akoby stratenú zablúdenú časť seba. To súvisí s tým, že mám vzťah k vidieku a pôde a nie som len mestská bytosť.

Na druhej strane mám trochu obavu z toho, čo sa tu deje. Slovenská politika sa stala úložiskom pre nekompetentných a neúspešných ľudí. Máme v politike veľa takých, ktorí v živote nič nedokázali, akurát nastúpili do správneho vagóna a rušňovodič v podobe lídra ich odviezol niekedy až na ministerstvo. Zároveň sa do slovenskej politiky dostala nenávisť a negatívna emócia, čo vytesňuje akúkoľvek rozumnú debatu. Marketingovo to síce na sociálnych sieťach funguje, ale ja mám z toho hrôzu. Cítim potrebu niečím prispieť, ale nejde o mňa. Sebakriticky si hovorím, že nemám na líderskú politiku, lebo neustále pochybujem o sebe aj svete, a to líder nesmie.

Od koho bola tá druhá ponuka?

Už od roku 2019 sme sa rozprávali s Mikulášom Dzurindom a pokračovalo to až donedávna. Myslím si, že politika by nemala byť marketingovou súťažou krásy, ale malo by ísť o jednoduchú súvahu kladov a záporov, prínosov a strát. Preto si myslím, že Dzurinda by sa mal vrátiť do slovenskej politiky, lebo jeho druhá vláda bola z tohto pohľadu najúspešnejšia, akú sme kedy mali.

Otázka je, do akej miery vďaka Dzurindovi a najmä, čo po ňom ostalo.

Netvrdím, že len vďaka nemu, ale on bol ten hlavný administrátor. A kto sú dvaja najväčší homo politikovia na Slovensku? Fico a Dzurinda. To sú ľudia, ktorí majú absolútne všetky predpoklady zžitia sa s politikou a rozumejú jej.

Lenže Dzurinda reprezentuje veľa vecí, ktoré za tie roky zlyhali.

Každý človek v niečom v živote zlyhal.

Čím si teda vysvetľujete tie dve percentá?

Reprezentuje iks vecí, ktoré sú spojené s Gorilou. Ivo Štefunko pekne pomenoval, že Dzurinda reprezentuje analógový prístup k digitálnej dobe – aj na tom môže niečo byť. Na druhej strane mu nahráva spomienkový optimizmus. To, čo by sa podľa mňa malo vrátiť do slovenskej politiky, nemá byť len o Mikulášovi Dzurindovi. Nazývam to schopnosť spravovať krajinu. Narážame na elementárnu situáciu, keď je spochybnené spravovanie štátu. Aj Fico vie spravovať krajinu, ale spoločnosť z toho zväčša nemá prospech. Dzurinda vie riadiť štát a jeho druhá vláda spravila pre krajinu historicky najviac. To je suché konštatovanie. Prekáža mi, že slovenská politika je už len o marketingu, hoci by sme mali racionálne hodnotiť. Nemusela by nás zaujímať osobná sympatia k človeku, ale jeho schopnosť spravovať krajinu.

Dzurindovi sa tiež rozpadla vláda vinou toho, ako ju viedol.

Súhlasím, že kauza Skupinka nebola šťastne uchopená.

Nemyslel som na korupciu, ale keď nedodržal programové vyhlásenie vlády.

To bolo až pár mesiacov pred voľbami, v skutočnosti sa mu vláda rozpadla po roku.

Voči partnerom sa správal veľmi konfliktne, Bugár povedal, že Fico na rozdiel od neho vedel držať slovo.

Bugár o tom určte niečo vie, ale Dzurinda dokázal tú vládu udržať. Dôležité sú výsledky. Preto dnes hovorím, že Richard Sulík urobil chybu. Mal sa vykašľať na to, že nevie sedieť v jednej miestnosti s Matovičom. To nemá byť o týchto osobných veciach.

Rokovania s Dzurindom ste už uzavreli?

Áno, ale nie definitívne.

Nechávate si otvorené dvere?

Nie je to tak, ako to vnímate, že sa chcem silou-mocou vrátiť. Moja poloha mi vyhovuje. Mám ideu o mojej aktivite po voľbách – súvisí aj s verejným priestorom. Vediem spokojný život, ale cítim, že krajina začína mať veľký problém.

Odsťahovali ste sa na vidiek, hovoríte, že ste tým získali stabilitu. V čom je rozdiel medzi dedinou a mestom?

Nepresťahoval som sa, ale zadeľujem si život tak, aby som bol dva-tri dni týždenne na usadlosti. Objavil som tým moju skrytú časť identity. Vďaka tomu cítim, že stojím na oboch nohách. Sú to zrejme konzervatívne prvky, ktoré mám vo svojom liberálnom slobodnom pohľade na svet. Ide o autentické hmatateľné veci, súvisí to so vzťahom k pôde a rastúcim stromom, o ktoré sa staráte. Niečo sa vo vás reálne vyvíja a nie je to nič virtuálne. Najväčší problém našej civilizácie je extrémne virtuálny život. Naša komunikácia aj vzťahy začínajú byť virtuálne. Do toho sociálne siete, ktoré neviem, či dokážeme mentálne uniesť. Toto je pre mňa skutočný život, niečo uchopiteľné, čo dokážem aj reálne ovplyvniť svojou aktivitou. Je to niečo zmysluplné.

Súvisí to aj s ľuďmi?

Áno, mám tam extrémne dobré vzťahy. Aj Richardovi som hovoril, že treba nielen kilečko pre podnikateľov, ale kilečko pre vidiek, lebo stredo-pravé strany nechávajú dlhodobo vidiek ľavicovým populistom a extrémistom. Pritom je tam veľmi veľa schopných ľudí, ktorí nečakajú s nastrčenou rukou, aby im niekto dal 50 eur. Títo ľudia si vedia dopestovať a dochovať prakticky všetko. Vedia si opraviť akékoľvek technické zariadenie, sú zruční. Od štátu potrebujú dve veci: základnú infraštruktúru a pokoj. Okrem niektorých nedokončených vecí v oblasti kultúry je toto jeden z dôvodov, pre ktoré by som mal chuť sa vrátiť do verejného života. Za niekoľko rokov intenzívnych debát som pochopil, čo pracovití ľudia na vidieku potrebujú a očakávajú od štátu. Stredo-pravý priestor by im to mal priniesť.

Súhlasím s vami, ale otvorili ste vážny problém. Vidiek chce stabilitu a pokoj, prekážajú mu tie hádky. Pritom to, čo nazývate pravicou sa neustále háda a sporí. Vidíme to od prvých sporov vo VPN až po matovičovsko-sulíkovské hádky. Táto rozvadenosť patrí k niekdajšej pravici už 30 rokov. Spory vo VPN, spory v KDH, aj ten Dzurinda, Radičová a Matovič so Sulíkom to reprezentovali.

Ale ja hovorím o inej veci. Vidiek sa vždy bral tak, že si žije svojím vlastným životom. To sa prejavuje tým, v akom stave máme poľnohospodárstvo a pritom tu máme šikovných, pracovitých ľudí, ktorí by vyriešili mnohé z toho, čo nevie štát. Len ich treba oslobodiť a pomôcť im v infraštruktúrnych veciach. Pamätám si debatu o verejnoprávnych médiách. Keď sme v roku 2010 nastúpili do vlády, STV mala 37-miliónovú kumulovanú stratu, mala exekúcie na majetok a z pohľadu obsahu bola úplne zdiskreditovaná. Sulík mi otvorene povedal: zrušiť a zlikvidovať. Vtedy to bola legitímna téma, ale vzoprel som sa a za niekoľko mesiacov som priniesol projekt RTVS, ktorý obsahoval aj reformu financovania, aj zrušenie koncesií, ale smeráci to opätovne prijali. Keď som priniesol argumenty, Sulík ich akceptoval a on a Ivan Mikloš boli potom moji najväčší podporovatelia.

S vidiekom je to zložitejšie. Ľudia tam cítia, že nefungujú niektoré liberálne riešenia.

Lenže Smer ho neemancipuje, ale udržiava v područí...

...smerujem k niečomu inému. Stabilitu si napríklad vidiek spája s potravinovou sebestačnosťou štátu. My na to máme, aspoň keď ide o bravčové či hovädzie mäso, zemiaky a pod. Ale aj tie musíme dovážať

Áno, viem.

Liberálom sa však tá téma protiví. Hipsterom stačia strapcové rajčiny na balkóne a zástancovia voľného trhu budú obhajovať lacnejšie potraviny z dovozu.

Ale to je hlúposť. Donesme ľuďom slobodu, prestaňme ich zaťažovať nezmyselnými štátnymi opatreniami a bude to fungovať. Ľudia chovajú, ale mimo systému, lebo keby mali chovať v rámci systému, majú jednu kontrolu za druhou, majú zvýšené náklady, ktoré skončia neefektívne, pritom si to chovajú najlepšie, ako vedia. Keď krava ochorie, samozrejme volajú zverolekára. Sú to tie najzdravšie potraviny, tak prečo nezrušiť úplne všetky bariéry pri predaji z dvora vrátane DPH? Úplne všetko by som oslobodil, veď tí ľudia vygenerujú toľko potravín...Viem, o čom hovorím. Viem si sám dopestovať svoje zemiaky bez chémie a je to jednoduchá vec. Okrem oblasti kultúrneho dedičstva a dokončenia reformy verejnoprávnych médií ma najviac láka téma vidieka.

A ako na to reagovali Sulík s Dzurindom?

S Mikulášom som na túto nehovoril, Richardovi sa moja idea páčila.

Ako podľa vás dopadnú predčasné voľby?

Už štyri mesiace hovorím, že vyhrá Smer. Teraz je to jasné už každému, ale pred štyrmi mesiacmi tomu ešte nikto neveril. Fico prináša témy, bojuje za ne a funguje to. Keď do niečoho vložíte aspoň trochu zmysluplnej energie, vráti sa vám to.

Zostaví Smer vládu?

Celé voľby sú najmä o tom, kde sa pridá Hlas. To je kľúčová otázka.

Váš odhad?

Nebudem hádať, ale Peter Pellegrini bude mať náročnú úlohu odolať presvedčivosti Roberta Fica...

Prejdime k poslednej téme. Do politiky ste prišli z médií, tie sa v posledných rokoch dosť zmenili, čo na nich vnímate ako problém?

Máme tu obrovský mediálny prvok bez akejkoľvek kontroly – nemyslím štátnej, ale redakčnej – sociálne médiá. Pre niekoho je to dnes zdroj informácií, ale ide o absolútne nekontrolovanú scénu. V štandardnom postupe prebieha niekoľkostupňový systém kontroly predtým, než sa publikuje nejaký článok. Dnes niekto, kto má dar reči alebo slova, spraví článok, ktorý má násobne väčší dosah ako reportáž v hlavnom spravodajskom čase v najsledovanejšej televízii. To je obrovská zmena, ktorá môže byť v širšom slova zmysle nebezpečná pre mentálny vývoj spoločnosti.

To je širší jav, vnímate aj nejaký slovenský problém?

V slovenských médiách sa začína objavovať zvýšená miera aktivizmu.

Čo tým myslíte?

Niektorí novinári majú neskrývanú ambíciu ukazovať, že vlastnia pravdu, a to by pri všetkej úcte nemala byť úloha médií. Prepadá to až do štádia mainstreamovej stádovitosti. To do veľkej miery nahráva hoaxovej scéne, ktorá využíva, čo sa v médiách deje.

Čo je to mainstreamová stádovitosť?

Je tu skupina novinárov, ktorá vytvára a následne pretláča svoj názor do širšieho novinárskeho prostredia. Výsledkom je, že zrazu máte pocit, akoby novinári vo viacerých mainstreamových médiách mali rovnaký názor.

Ale oni ho majú.

Niektorí si myslia, že to tu ovláda nejaký mediálny Soros a implantuje tieto názory do hláv novinárov. Ale tak to vôbec nie je. Je to výsledok ich vzájomnej komunikácie a toho, že mienkotvorní novinári postupne svoj názor pretláčajú v redakciách a to mi trochu prekáža. Potom sa to prejavuje v názoroch, že časť politického spektra treba vytesniť, netreba ich pozývať do relácií – typický príklad je Ľuboš Blaha. Samozrejme, dramaturgia je vecou média, politická strana si nemá diktovať, kto tam príde, ale na druhej strane nemôžete Blahu, ĽSNS alebo Republiku posielať stále preč. Sú to predsa zvolení poslanci. Buď nemajú byť v politike, ak teda porušujú platné zákony, alebo má byť novinár dostatočne kompetentný, aby ustál aj takéhoto neštandardného hosťa. Potom vytvárame živnú pôdu pre alternatívnu mediálnu scénu. Tento spôsob elitárskeho posudzovania iných médií, politikov a ich ostrakizovanie považujem za cestu do pekla.

Prečo to podľa vás tieto médiá robia?

Len si pretláčajú svoje názory, je to normálne a prirodzené. Problém je, že jednotlivé médiá majú mať svoj manažment a systém redakčnej práce. Niekoľkokrát som sa rozprával so šéfmi médií – veď sú to väčšinou moji kamaráti – a povedali mi, že s tým nesúhlasia, ale nevedia ich presvedčiť. Dnes to nefunguje tak, že majiteľ alebo šéfredaktor vie pretlačiť, čo novinári napíšu. Oni to robia slobodne, ale názor sa vytvára týmto sieťovým nátlakom. Je tu skupina mienkotvorných novinárov, ktorí ovplyvňujú ostatných.