Plánujete znížiť uhlíkovú stopu? Spoločensky zodpovedné investovanie napokon nemusí potešiť výsledkami

Bavíme sa o ESG, teda Environmental, social, and corporate governance. ESG je rámec, ktorým inštitucionálni investori deklarujú svoje postoje voči spoločenským otázkam. Nie tak dávno to bolo hlavne odmietnutie investícií zaoberajúcich sa výrobou zakázaných zbraní či podieľajúcich sa na nejakej obzvlášť nepeknej činnosti.

No postupne narastá tlak na to, aby sa inštitúcie zladili svoje ciele s ďalšími environmentálnymi či spoločenskými otázkami. Napríklad britská banka HSBC v decembri oznámila, že prestane investovať do rozvoja ropných polí a bude žiadať od svojich klientov zo sektora energetiky informácie o tom, ako plánujú znížiť svoju uhlíkovú stopu. Podobne v januári BNP Paribas ohlásila významné zníženie úverov pre ropný a plynárenský sektor.

Možno najzásadnejšia informácia prišla vo februári od najväčšieho globálneho investora – nórskeho suverénneho (štátneho) fondu. Ten spravuje zhruba 10 biliónov eur investícii. Správca fondu vyhlásil, že ako akcionári nepodporia znovuzvolenie členov manažmentu v podnikoch, ktoré sa nebudú správať podľa ich predstáv v oblasti klimatických zmien, ľudských práv a diverzity. Fond je akcionárom zhruba v 9 400 podnikoch. Neodpustím si pripomenúť štipľavý paradox, že investičné zdroje fondu pozostávajú z predaja nórskej ropy a plynu.

Rozhodnutie vyhnúť sa investíciám do fosílnych palív môže mať v sebe, samozrejme, investorské ratio. No obávam sa, že plošný prístup k tomuto problému investorsky racionálny nie je. Európa v sebe ďalej posilňuje ilúziu, že „nejako“ jedného dňa preskočí z fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom. Chýbajúce investície môžu v budúcnosti bolieť. O to viac, ak sa skombinujú s nejasnými cieľmi, ako je diverzita. Výsledkom budú investície, ktoré síce potešia brožúrkami so splnenými aktuálne populárnymi spoločenskými cieľmi. No nepotešia ekonomickými výsledkami.