Macronova politika: Musíme odchádzať do dôchodku výrazne neskôr, inak skončíme ako vazali bez suverenity

Kto si na seba nevie zarobiť, míňa viac, než dostáva, nedokáže sa presadiť vo svetovej konkurencii, stáva sa vazalom iných a stráca suverenitu. A to my nechceme, takže so sebou musíme niečo urobiť. Takto sa ďalej žiť nedá. Tak sa dá v stručnosti zhrnúť vyznenie pätnástich minút televízneho prejavu, s ktorým v pondelok večer v hlavnom vysielacom čase vystúpil pred Francúzmi prezident Emmanuel Macron.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Ten má za sebou hektické dni na domácom i medzinárodnom fronte. Po necelom roku druhého a posledného prezidentského mandátu sa mu podarilo presadiť, čo si predsavzal. Výrazne zmeniť francúzsky dôchodkový systém. Vek odchodu do penzie sa odsúva zo 62 na 64 rokov. Predtým je však potrebné odpracovať minimálne 43 rokov. Nepočíta sa do toho žiadna škola. Rušia sa špeciálne režimy dôchodkov pre profesie, ktoré boli predtým považované za náročné. Bolo ich dvadsaťšesť. Končí aj možnosť odísť do predčasného dôchodku.

To, čo Macron presadil a Ústavná rada posvätila ako plne v súlade s ústavou piatej republiky, je na tamojšie pomery revolúcia. Tomu zodpovedá už mesiace situácia vo francúzskych uliciach. Generálne štrajky a demonštrácie počítali účastníkov v miliónoch. Na tých najvyhrotenejších sa po Francúzsku zišlo zhruba 1,5 milióna ľudí. Situácia sa neupokojila ani po tom, čo vyšší dôchodkový vek definitívne nadobudol Macronovým podpisom právoplatnosť. V Paríži sa pritom spravidla demonštruje len do chvíle, keď sa dá reálne niečo ovplyvniť. Potom prichádza zmierenie s realitou. Tu zatiaľ neprišlo.

Demonštranti v Paríži podpálili aj Macronovu obľúbenú reštauráciu. Foto: TASR/AP

Domáci konflikt Macron odkláňa k medzinárodnej politike. Tak ako je zvykom jeho aj všetkých predchodcov v Elyzejskom paláci. Francúzi majú radi pocit, že Paríž hýbe geopolitikou. Európsku úniu nakoniec považujú za čosi v štýle následníka „veľké Francúzsko“. V ére odkláňania pozornosti od vyhrotenej situácie doma Macron po návšteve u čínskeho prezidenta ohlásil v troch rozhovoroch, že Európa by nemala byť „vazalom“ Spojených štátov ani Číny, ale mala by hrať úlohu akéhosi tretieho geopolitického centra a usilovať sa o „strategickú autonómiu“.

Po tom, čo sa z rôznych európskych krajín aj z Washingtonu dostal pod paľbu kritiky, svoje slová na návšteve Amsterdamu miernil tým, že „spojenec nie je vazal“. Už v rozhovoroch však Macron hneď po vyslovení túžby po strategickej autonómii priznával, že na ňu Európa, bohužiaľ, nemá ekonomicky, vojensky ani technologicky.

Teraz v hlavnom vysielacom čase Macron Francúzom vysvetlil, že „strategická autonómia“ a odsunutie dôchodku do neskoršieho veku spolu úzko súvisia. To prvé sa nedá dosiahnuť bez druhého. „Sme ľudia, ktorí si chcú vybrať a kontrolovať svoj osud. A nechcú od nikoho závisieť. Ani od špekulatívnych síl, ani od cudzích mocností. Od ničej vôle, len od nás samotných. A je to tak správne,“ povedal Macron. „Lenže nikto nemôže vyhlasovať nezávislosť. Tá sa musí postaviť na ambíciách a úsilí na národnej i európskej úrovni. Na znalostiach, výskume, technológiách, atraktivite, priemysle. A na to všetko si musíme zarobiť spoločnou prácou.“


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.