Pády bánk zametajú cestičku pre digitálne euro

Stopercentné poistenie vkladov musí ísť ruka v ruke s prísnejšou reguláciou toho, čo banky môžu a nemôžu robiť. V podobnom duchu, ako v roku 2008, keď sa tlak na riadenie rizika bánk významne zvýšil, je aj dnes daňou za bezpečie menej slobody, konkrétne slobody v podnikaní finančných inštitúcií. Postupnými krokmi sa blížime k situácii, keď banky nebudú smieť urobiť prakticky nič a stanú sa tak len pobočkami centrálnej banky.Od takéhoto stavu sme však zrejme ešte pomerne ďaleko, ale s príchodom intenzívnych debát o digitálnych peniazoch centrálnych bánk sa oživili aj staré myšlienky z tridsiatych rokov minulého storočia, ktoré videli východisko z Veľkej hospodárskej krízy v transformácii bankového sektora. Ústredným hýbateľom všetkého mala byť centrálna banka, ktorá by na rozdiel od súčasnosti vytvárala peniaze a túto moc zobrala bankám. Z peňažných ústavov by sa tak stali len predĺžené ruky centrálnych bánk, do istej miery pobočky, hoci by si stále mohli aspoň teoreticky konkurovať.Pády bánk v Spojených štátoch vyvolali reakciu v podobe volaní po stopercentnom poistení vkladov. To dáva v teórii zmysel, pretože prakticky zamedzuje runu na banku. Keď je isté, že vkladateľ dostane peniaze späť, nemusí sa strachovať a vyberať v panike peniaze. Stopercentné poistenie vkladov by však nemohlo fungovať rovnako ako dnes, keď ho platia samotné banky, taká poistná suma by ich automaticky priviedla do krachu. Preto by poistenie musela garantovať centrálna banka. Technicky to ide, ale nie je to zadarmo.Hlavným nákladom stopercentného poistenia vkladov je morálny hazard, na ktorý by centrálne banky museli zareagovať tvrdšou reguláciou, aby si komerčné bankové domy príliš nerobili, čo chcú. Ďalším nákladom je však priblíženie sa nášho sveta peňazí digitálnym peniazom centrálnych bánk.V praxi to znamená, že by nám účty viedli priamo centrálne banky a pri nich by sme dostávali úroky z usporených peňazí. Preregulovaným bankám by neostávalo nič iné, ako obstarávať pobočkovú sieť, v ktorej by sa ponúkali unifikované produkty. Technicky by stále banky obsluhovali klientov, ale účty by sa viedli v centrálnej banke. Inak by existoval strach, že by finančné inštitúcie príliš riskovali.Stopercentné poistenie vkladov by banky zviazalo tak veľmi, že by to v konečnom dôsledku posilnilo úlohu centrálnych bánk. Inak to ani nejde, nemôžeme mať dokonale bezpečný systém a nezaplatiť za to. Bohužiaľ.