Sofiina voľba centrálneho bankára: inflácia alebo finančný systém

Ceny sú totiž informácie. Aby to v ekonomike fungovalo, musia vznikať samé ako výsledok komplikovanej interakcie nespočetných trhových síl. Nemôže ich vymýšľať úradník v zasadačke. Hlavne keď ide o takú dôležitú cenu ovplyvňujúcu celú produkčnú štruktúru, ako je úrok. Podľa výšky úroku sa naceňujú investície, robia podnikateľské plány, ľudia si berú hypotéky a spotrebovávajú. Úrok je cena, ktorá pomáha dostať do súladu dnešnú spotrebu so spotrebou v budúcnosti. Spotreba v budúcnosti sa v súčasnosti prejavuje ako sporenie a investície.

Centrálne banky vyspelého sveta sa dostali do prekérnej situácie. Mali by ďalej bojovať proti cenovej inflácii alebo prestávkou či rovno znížením základného úroku pomôcť vystresovaným bankám?

Doterajšie sprísňovanie menovej politiky dostalo dolár do v modernej histórii nevídanej, monetárnej deflácie. Medziročne dolárov v oficiálnom finančnom systéme ubúda, podobný vývoj je zrejme aj v neregulovanom systéme tieňových bánk, z ktorého nemáme spoľahlivé dáta. Častá námietka voči bitcoinu, ako príliš „tvrdým“ peniazom, ktorých ponuka nerastie podľa bitcoinového algoritmu dostatočne rýchlo, teraz omnoho lepšie pasuje na americký dolár. Jeho ponuka totiž nieže nerastie, ale rovno klesá. Nie bitcoin, ale dolár je skutočne deflačná mena.

Nafukovanie a zmenšovanie peňažnej zásoby je prejavom finančného cyklu, ktorý trápi dnešný finančný systém postavený na centrálnou bankou manažovaných a ničím neobmedzených fiat peniazoch. Monetárna deflácia, ktorá je následkom predchádzajúcej masívnej monetárnej inflácie, robí systému, zvyknutému na neustály prítok nových fiat peňazí, problémy. Menším americkým bankám utekajú vklady a s nimi aj rezervy, ktoré ich držia pri živote, ekonomika sa musí učiť žiť s vyššími úrokmi.