Voľby roka: Výhru Erdogana ohrozuje korupcia, strach zo zemetrasenia aj kurdský biznismen. Najviac mu pomáha Putin

Prvý muž Turecka môže po dvoch dekádach vlády vyjsť z prezidentských volieb ako porazený. Novým prezidentom sa pritom môže stať šiítsky alavita, za ktorým stojí zjednotená turecká opozícia.

Turecko čaká ďalší historický medzník. Hlasovanie v prezidentských a parlamentných voľbách 14. mája môže byť koncom jednej epochy a začiatkom druhej. Voľby by totiž mohli priniesť koniec prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorí vládli v Turecku posledné dve desaťročia.

Najvyššie postavený muž Turecka vyhral dvoje prezidentské voľby, tri referendá o zmene ústavy a päť parlamentných volieb. Jeho popularita však začína klesať.

Turecko má vážne ekonomické problémy, najmä vysokú infláciu. Erdoganova fixácia s nízkymi úrokovými sadzbami oslabila národnú menu. Februárové masívne zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo oficiálne vyše 50-tisíc obetí (neoficiálne sa hovorí o čísle vyše stotisíc, medzi ľuďmi až dvestotisíc obetí), zasadí hospodárskej situácii ďalšiu ochromujúcu ranu. Svetová banka počíta, že na zmiernenie škôd bude potrebných vyše sto miliárd dolárov.

Na druhej strane, Turecko hrá dôležitú rolu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Práve v Turecku sa podarilo uskutočniť prvé mierové rokovanie medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou, Turci odsúdili vojnu, ale nezaviedli sankcie voči Rusku, Istanbul je de facto bránou pre Rusov opúšťajúcich aj vracajúcich sa z/do Ruska. A Putin je najväčším podporovateľom Erdogana pred májovými voľbami.

Len včera na virtuálnej ceremónii ruský a turecký prezident otvorili prvú jadrovú elektráreň v Turecku, ktorú za dvadsať miliárd dolárov postavil Rosatom. Jej výstavba a spustenie s tým spojeného vyspelého technologického odvetia úplne od nuly je podľa Putina presvedčivý príklad, ako veľa Erdogan robí pre krajinu, hospodársky rast a tureckých občanov. „Táto elektráreň bude dodávať desať percent spotreby energie našej krajiny,“ vyzdvihoval turecký prezident jej prínos.

Prieskumy naznačujú nečakaný zvrat

Erdoganov odchod si ťažko predstaviť bez hlbokých otrasov, lebo v krajine chýba podobná tradícia. Portál Foreign policy pripomína, že tureckí prezidenti, ktorí sa tešili podpore masovej politickej strany, zostali vo funkcii, až kým nedošlo k vojenskému prevratu alebo nečakane neumreli.

Súčasný líder má len 69 rokov. Je teda relatívne mladý v porovnaní s vekom, v ktorom končili kariéru bývalí tureckí lídri. Navyše sa zabetónoval vo funkcii po zmene politického systému na prezidentský, čím v Turecku zanikla funkcia premiéra. Menovanie ministrov, vydávanie dekrétov, príprava rozpočtu aj rozhodnutia o bezpečnostnej politike sú iba v rukách prezidenta.

Možno preto očakávať, že Erdogan urobí čokoľvek, aby ostal v úrade. Podľa jeho kritikov prichádza do úvahy aj spochybnenie preňho nepriaznivých volebných výsledkov.

Erdogana podporuje aliancia združujúca jeho vládnu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP), Stranu národnej akcie (MHP) a dve menšie strany. Jeho hlavný vyzývateľ Kemal Kiličdaroglu je kandidátom šesťčlenného opozičného bloku – zriedkavej kombinácie sekulárnych, islamistických a nacionalistických strán. Aj tým sa snaží prezentovať zmenu voči Erdoganovho režimu „jedného muža“.

Podľa posledných prieskumov môže súčasný turecký líder ostať v závese.

Zatiaľ čo v marci bol rozdiel medzi obomi rivalmi od päť do desať percent, v apríli až päť zo šiestich rôznych agentúr naznačilo možnú zmenu v prezidentskom paláci. Kiličdaroglu vedie v priemere o štyri percentá: podporuje ho 46,2 percenta voličov v porovnaní so súčasným prezidentom (v priemere 42,6 percenta).

Kiličdaroglu vyniká medzi voličmi svojím nenásilným zdržanlivým prejavom. Na sociálnych sieťach sa snaží zamerať aj na mladšiu populáciu, keďže prezidentské voľby majú sedem miliónov prvovoličov.

Môže, no nemusí mu do karát zahrať aj to, že prokurdská Ľudovodemokratická strana nepostaví do volieb vlastného kandidáta. Patrí totiž k šiítskym Alavitom a má kurdské korene, čo na druhej strane podľa analytikov odplaší od jeho podpory sunnitských konzervatívcov a tureckých nacionalistov, ktorí tvoria viac ako polovicu voličov.

Aby bol kandidát zvolený už v prvom kole prezidentských volieb, musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Inak sa rozhodne medzi dvoma kandidátmi s najväčším počtom hlasov 28. mája v druhom kole volieb.

Alevi. pic.twitter.com/C9Pd1ZaKoN

— Kemal Kılıçdaroğlu (@kilicdarogluk) April 19, 2023

Koniec dobrých vzťahov s Ruskom?

V stávke je veľa. Výsledok priamo ovplyvní geopolitické dianie: úlohu Turecka v NATO, jeho vzťahy s USA, EÚ a Ruskom, migračnú politiku a najmä úlohu Ankary vo vojne na Ukrajine. Tam dnes Turecko zohráva rolu sprostredkovateľa, z čoho významne ťaží.

Erdogan napadnutie Ukrajiny odsúdil, ale sankcie proti Rusku nezaviedol (ako jediný štát NATO). V Turecku sa konali mierové rokovania, Turci zohrali dôležitú rolu pri exporte ukrajinského obilia do tretieho sveta, sú teda dôležitým štátom pre Ukrajinu aj Rusko. Mnohí Rusi aj Ukrajinci sem napokon pred vojnou ušli, zvlášť pre Rusov je Turecko bránou do sveta. Erdogan sa však odmietol podvoliť tlaku zo Západu a aktuálne blokuje rozšírenie NATO v prípade Švédska.

Západ dúfa, že mnohé z toho by sa po prehre tureckého prezidenta mohlo zmeniť.

Turecká opozícia je presvedčená, že môže rozmraziť prístupové rozhovory do Európskej únie cez návrat k právnemu štátu – prepustenie politických väzňov a reformu súdnictva a médií, píše Politico. Analytici však prízvukujú, že zmeny môžu stroskotať na súdržnosti koalície, ako aj členských štátov EÚ, ktoré nezaujmú k Ankare jednotný postoj.

Erdoganovi politickí rivali tiež avizujú, že v prípade ich výhry Turecko prestane blokovať vstup Švédska do NATO. Zmena nastane aj vo vzťahu k Rusku, lebo dôraz bude nová garnitúra klásť na členstvo v NATO. Opozícia sa chce vrátiť do programu výroby stíhačiek F-35, odkiaľ ich USA odstrihli, keď Ankara v roku 2019 kúpila od Moskvy protivzdušný raketový systém S-400. Ale ani po prípadnej politickej zmene sa neočakáva, že sa Turecko pridá k protiruským sankciám.

Veľa môže ovplyvniť aj kurdský biznismen

Krátko pred 14. májom, keď sa bude konať prvé kolo volieb, nepridávajú súčasnému tureckému lídrovi na popularite ani videá, ktoré začal zo zahraničia šíriť kurdský obchodník Mohamed Yakuta. Na sociálnych sieťach vystupuje pod prezývkou „Delilerin Delisi“ (najšialenejší z bláznivých).

https://twitter.com/muhammetyakut_/status/1651125709400850433

Odhaľuje totiž prepojenia vládnej strany AKP na mafiánov a podnikateľov, ale aj to, ako fyzicky likvidovali politických oponentov. Yakuta vo videách napríklad tvrdí, že pokus o prevrat v roku 2016 bol zinscenovaný a Erdoganov kabinet o ňom vopred vedel a cielene ho využil na upevnenie svojej moci.

V posledných videách začal biznismen odhaľovať, ako si vraj prominentní islamskí politici užívali s prostitútkami, takže jeho účty na polostrove Malá Ázia zablokovali. Niektorí Yakuta prirovnávajú k mafiánskemu bossovi Sedatovi Pekerovi, ktorý žije v exile v Spojených arabských emirátoch. Peker v máji 2021 zverejnil niekoľko videí, v ktorých poukázal na to, ako politici z AKP obchodovali so zbraňami a drogami.

Bohatol na čiernych stavbách

Najväčšmi však Erdogana poškodzujú kauzy, ktoré sa na svetlo sveta dostali po ničivom zemetrasení. O čo ide?

Opozícia združená pod názvom „Stôl šiestich“ vládnucej strane vyčíta, že desaťtisíce Turkov prišli o život aj pre rozšírenú korupciu a nedodržiavanie predpisov. Turecká vláda totiž od roku 2002 rozvíjala program, ktorý mal uľahčiť evakuáciu a rekonštrukciu práve tých budov, ktoré sa v tohtoročnej februárovej prírodnej katastrofe zrútili.

Namiesto ochrany občanov vláda tieto zákony používala na politické účely. V praxi vysídľovala z miest náboženské a etnické menšiny – kurdské a alavitské komunity. Cennú mestskú pôdu potom vládna klika vyvlastnila a v oblasti postavila luxusné obchody a turistické atrakcie, čím eliminovala politickú opozíciu a zároveň dosiahla zisk.

Násilne vysídlení obyvatelia dostali možnosť, aby im vládna agentúra sociálneho bývania TOKI postavila byt niekde na periférii. Agentúra však fungovala skôr ako ziskovo orientovaná súkromná stavebná spoločnosť. Stavala masívne bytové komplexy podpriemernej kvality. Po turecky sa nazývajú tieto obydlia „gecekondu“, v preklade to znamená, že boli „postavené za jednu noc“.

Okrem toho sa Erdoganova vláda obohacovala aj takzvanými stavebnými amnestiami, ktoré umožnili výstavbu v rizikových zónach. Majitelia zaplatili poplatok do štátnej pokladnice a turecké úrady im načierno postavenú budovu zlegalizovali, čím si polepšili o vyše štyri miliardy dolárov. Riziko za prípadné následky zemetrasenia prevzal majiteľ budovy na seba.

The killer publicly admits his crimes:

In 2019 election campaign tour, #Turkey's President Erdogan bragged about how his gov't granted "İmar affı" — occupancy permits for buildings constructed without license– for 350,000 people in quake-hit Hatay and Kahramanmaras provinces. pic.twitter.com/JUx0VHfplL

— Abdullah Bozkurt (@abdbozkurt) February 12, 2023

Takmer 295-tisíc stavieb v oblasti zemetrasenia dostalo povolenie prostredníctvom amnestií. Vláda odmieta komentovať, koľko z nich zemetrasenie zničilo. Približne 52 percent budov v oblasti však postavili po roku 2001 a podľa odborníkov by sa nezrútili, keby boli postavené podľa zákonných noriem.

Všetko je o zemetrasení

Živelná katastrofa na juhovýchode Turecka už vládnej AKP ubrala na popularite, ale čo keby sa niečo podobné zopakovalo v najľudnatejšom meste, v Istanbule? Počuť hlasy, že je to iba otázka času, veď Malá Ázia je jednou zo seizmicky najaktívnejších oblastí na svete. Len dvadsať kilometrov od Istanbulu prechádza severoanatólsky zlom, ktorý oddeľuje euroázijskú a anatolskú litosférickú dosku. Seizmologický ústav Kandilli odhaduje pravdepodobnosť zemetrasenia s magnitúdou 7,4 do roku 2030 na 60 percent, pričom epicentrum má byť len 15 kilometrov od tejto metropoly.

Predpovede strát na životoch sú mrazivé. „Môj odhad je okolo stotisíc. Bude to zmätok,“ povedal pre CNN vedec Celal Stengor z Istanbulskej technickej univerzity. „Nemôžete myslieť len na priamy vplyv otrasov, musíte myslieť aj na to, čo bude nasledovať po nich. Nastane rabovanie, požiare, epidémie. Bude to hrozné.“ Tieto obavy sú už staršie, podľa niektorých môže v Istanbule za 30 sekúnd zomrieť až milión ľudí.

Zostaňme však pri rezervovanejších odhadoch, aj tie sú dosť hrozivé. Súčasné projekcie metropolitnej samosprávy Istanbulu naznačujú, že zemetrasenie s magnitúdou 7,5 pozdĺž severoanatolského zlomu by mohlo viesť k zničeniu približne 90-tisíc budov v meste, pričom ďalších 260-tisíc pravdepodobne utrpí značné škody. Bez domova by mohlo odstať asi 4,5 milióna ľudí – viac ako štvrtina populácie Istanbulu.

Vážnosť situácie si uvedomuje aj Erdogan, ktorý chce obmedziť sťahovanie ľudí do veľkomesta, ktorého bol sám v 90. rokoch primátorom.

Minister životného prostredia, urbanizácie a zmeny klímy Murat Kurum upozornil, že rekonštrukciu potrebuje 1,5 milióna istanbulských bytových jednotiek. Okolo pol milióna rizikových budov zrekonštruujú a na oboch stranách Istanbulu vzniknú satelitné mestá s 500-tisíc domami, kam sa premiestni zvyšok obyvateľov zo stavieb s pochybnou statikou.

Okrem toho ohlásil turecký líder zámer vybudovať v celej Istanbulskej provincii takzvané rezervné mestá pre milión obyvateľov. Boli by určené pre ľudí, ktorí nechcú zmodernizovať svoje budovy, aby boli odolnejšie voči otrasom pôdy. Práce sa začali na celkovo siedmich takýchto mestách. Kritici však vidia v prestavbe potenciálny ďalší biznis vládnej strany.

Turci sa teda boja, turecká líra prudko slabne, v krajine vládne neistota. A Erdogan sa snaží ťažiť z toho, že Turecko s ním na čele je veľmoc, na ktorú upiera pohľad celý islamský svet. Budú to nesmierne dôležité voľby nielen pre Turecko a jeho región, ale aj pre vojnu na Ukrajine a širší svet.