Zástupcov Slovenska v EP čaká nadštandardný plat. Štedré budú aj ich penzie

To však neplatí pre slovenských zástupcov. Tí majú ,paradoxne, vyššie platy v porovnaní s mnohými kolegami, keďže na nich sa špeciálne zdaňovanie zo strany štátu neuplatňuje.

Platy europoslancov nestagnujú, práve naopak, priebežne sa valorizujú. Napríklad, kým od polovice roka 2019 mesačne zarábali zhruba 8 787 eur v hrubom, čiže niečo vyše 6 800 čistom, aktuálne im na účet dorazí suma vyššia približne o 1 030 eur.

To, že sa oplatí na Slovensku kandidovať v eurovoľbách, dokazuje aj fakt, že Spoločenstvo myslí aj na budúcnosť svojich členov. Len čo totiž opustia rady, v ktorých prispievajú k schvaľovaniu európskej legislatívy, patrí im dôchodok. A nie je to málo.

Renta europoslanca nie je vypočítaná len z platu

Bývalí členovia európskeho zákonodarného orgánu majú podľa parlamentného portálu nárok na dôchodok po dosiahnutí 63 rokov. "Tento dôchodok predstavuje 3,5 percenta ich platu za každý celý rok výkonu mandátu a jednu dvanástinu za každý ďalší celý mesiac, ale celkovo najviac 70 percent," spresňuje inštitúcia. Aj tieto náklady platí rozpočet Únie.

V minulosti mali europoslanci aj doplnkové dôchodkové zabezpečenie, od júla 2009 však už nie je k dispozícii a postupne sa úplne ruší.

Veľkou výhodou poberania dôchodku na základe činnosti europoslanca je na Slovensku aj legislatíva týkajúca sa zdaňovania penzií. Presnejšie, ich nezdaňovania. „Dôchodkové dávky, ktoré vypláca svojim poistencom Sociálna poisťovňa v súlade so zákonom o sociálnom poistení, sa nezdaňujú," potvrdil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Z dostupných údajov vyplýva, že dôchodky dlhoročných europoslancov sú skutočne neporovnateľné s tými slovenskými. A nielen to. Ich výška, najmä u takých, ktorí v inštitúcii pôsobia dlhoročne, preskočí aj doživotné renty exprezidentov SR.

Tí totiž na základe zákona dostávajú trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prechádzajúci rok. Podľa posledných údajov zverejnených štatistickým úradom je to suma 1 430 eur, takže by si hlavy štátu mali siahnuť na 4 290 eur mesačne.

Orientačnú výšku penzií našich zástupcov, ktorí zasadali v europarlamente roku 2022, priniesol v tom istom roku portál Pravda. "Sumy pri aktívnych europoslancoch sú vypočítané podľa toho, že dokončia výkon svojho mandátu, ktorý im vyprší v roku 2024," informuje denník. Dovedna ich tam bolo štrnásť: Bilčík, Číž (po jeho úmrtí ho nahradila Roth Neveďalová), Ďuriš Nicholsonová, Beňová, Hajšel, Hojsík, Jurzyca, Lexmann, Pollák, Radačovský, Šimečka (po vlaňajších parlamentých voľbách ho nahradil Mihál), Štefanec, Uhrík a Wiezik.

Suverénne najlepšie číslo vychádza pri mene Moniky Beňovej. Nie div, veď zo Slovenska v europarlamente pôsobí najdlhšie. Orientačne sa jej renta môže hýbať okolo 5-tisíc eur, čím finančne porazí aj predchádzajúce hlavy štátu.

Tí, ktorí si však do lavíc inštitúcie zasadli po prijatí našej krajiny do Únie, na tom však ani zďaleka nie sú tak dobre. Keďže pri výške jednotlivých penzií sa museli brať do úvahy štyri finančné faktory faktorov (plat slovenského europoslanca 2 170 eur od roku 2004, 7 957 eur od roku 2009, 8 757 eur od roku 2019 a 9 386 eur od 1. januára 2022 s kalkuláciou poberania posledného uvedeného príjmu do roku 2024 [ten je však aktuálne už 10 075 eur, pozn. red.]), výšku príjmu prvých zástupcov ovplyvnila práve "nízka" mzda v roku 2004.

Podľa prepočtov spred dvoch rokov by si Peter Baco, Irena Belohorská, Ján Hudacký a Zita Pleštinská, ktorí mandát vykonávali jedno funkčné obdobie v rokoch 2004 – 2009 pri 2 170 eurách, mali mesačne siahnuť na rentu okolo 400 eur.

Len na porovnanie, súčasným europoslancom, ktorí boli v EP len jedno, toto posledné volebné obdobie, vychádza za päťročné obdobie dôchodok vyše tisíc eur.

K základu patrí aj príplatok

Poslanci majú okrem platu – podobne ako poslanci národných parlamentov – nárok na príspevky, ktoré pokrývajú výdavky spojené s výkonom ich poslaneckých povinností, často mimo domova. Prvým je príspevok na všeobecné výdavky, pričom všetky ďalej uvedené údaje na portáli europarlamentu sú k 1. januáru 2024.

Paušálne dostane každý 4 950 eur, z čoho má možnosť zaplatiť napríklad prenájom kancelárií v členskom štáte, v ktorom bol zvolený, ale aj hardvér, softvér, kancelárske potreby, mobilné telefóny či pripojenie na internet. "Touto paušálnou sumou sa má zabezpečiť nezávislosť mandátu. Využíva sa aj preto, že takáto forma platby je nákladovo najefektívnejšia," avizuje inštitúcia.

Poslednou revíziou sa zvýšila transparentnosť tak, že sa zjednodušil zoznam druhov zahrnutých nákladov. Poslanci by mali zverejňovať svoje výdavky online transparentným a prístupným spôsobom. A na rozdiel od niektorých slovenských zákonodarcov im pri nedostavení sa na svoje pracovisko hrozí sankcia. Dostanú totiž len polovicu príspevku (2 475 eur), ak sa v jednom parlamentnom roku (september až august) bez riadneho odôvodnenia zúčastnia na menej ako polovici plenárnych schôdzí.

Okrem tejto sumy ešte zástupcovia dostávajú takzvané diéty, ktoré sú vo výške 350 eur na deň. Majú pokryť výdavky na ubytovanie, stravu a všetko s tým súvisiace za každý deň, keď sa poslanec Európskeho parlamentu nachádza v Európskom parlamente, kde vykonáva oficiálnu činnosť.

Aj tu sa vykonáva kontrola, a to prezenčnou listinou. Diéty môžu byť o polovicu krátené, "ak poslanec chýba na viac ako polovici hlasovaní podľa mien v dňoch, keď sa konajú plenárne rokovania, aj keď bol prítomný a podpísal prezenčnú listinu," vysvetľuje portál, pričom v prípade schôdzí mimo EÚ sa vypláca polovičná výška denného príspevku (175 eur).

Keď sa budete rozhodovať pre niektorého z kandidátov, vedzte, že okrem spomínaného bude mať nárok aj na cestovné výdavky podľa špecifických pravidiel a s nastavením stropu ceny za letenky. Poslanci musia skutočnú cenu cestovných lístkov aj zdokladovať nielen pre cesty z a do parlamentu, ale aj na doplnkových cestách či iných služobných výjazdoch.

Majú nárok aj na individuálne cesty, čím sa myslí transport na účely plnenia oficiálnych povinností. Patria sem napríklad účasti na konferenciách, ale aj pracovné návštevy. "Pokiaľ ide o záväzky v členskom štáte poslanca EP, parlament uhrádza cestovné výdavky len do maximálnej ročnej sumy stanovenej pre jednotlivé krajiny," vysvetľuje portál.

Platí aj, že v prípade záväzkov v zahraničí, ktoré nie sú súčasťou oficiálnych schôdzí parlamentu, môžu poslanci požiadať o náhradu cestovných výdavkov, výdavkov na ubytovanie a súvisiacich výdavkov v iných krajinách do maximálnej výšky 4 886 eur ročne.

Z rozpočtu preplatí parlament poslancovi aj dve tretiny jeho nákladov na lekárske vyšetrenia.

No a Únia je štedrá aj po skončení mandátu. Už onedlho poslancov čaká koniec funkčného obdobia, ktorý sa spája s nárokom na dočasný príspevok vo výške mesačného platu za každý rok výkonu mandátu, najviac však za dva roky. "Ak bývalý poslanec vykonáva verejnú funkciu inde, jeho nový plat sa odpočíta od dočasného príspevku," spresňuje parlament s dôvetkom, že ak má zároveň nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, nesmie ho poberať súčasne s týmto príspevkom a musí si vybrať jeden z nich.

K mesačnému platu vyše 10-tisíc eur, paušálu takmer päťtisíc a denným diétam vo výške 350 eur si európski zákonodarcovia siahnu aj na ďalší benefit, ktorým je nárok využívať služobné vozidlá. Ten však platí len do určitej vzdialenosti od sídla Parlamentu. Do EP sa teda skutočne kandidovať oplatí.