Proticirkevné akcie z polovice minulého storočia zvykli ich iniciátori zaheslovať písmenami. Popri akciách K (mužské kláštory) a R (ženské rehole) sa jedna z nich označovala písmenom P. Myslel sa tým útok vtedajšieho režimu zameraný proti gréckokatolíckej cirkvi, pričom písmeno P bolo malo naznačiť taktiku i cieľ akcie: Pravoslavizácia. Z gréckokatolíckej cirkvi sa mala stať cirkev pravoslávna. Po dobrom alebo po zlom.
Následné udalosti svedčia skôr o tej druhej alternatíve. Menej zainteresovanému pozorovateľovi ľahko napadne otázka: A aký je v tom vlastne rozdiel? Veď tak pravoslávni, ako aj gréckokatolíci majú (takmer) rovnaké chrámy, ikony, bohoslužby, duchovnosť… Áno, ale je tu jeden zásadný rozdiel: Gréckokatolíci sa nachádzajú v cirkevnej jednote s rímskym biskupom, pápežom. A toto je podstatnou súčasťou ich identity, na ktorú sa sústredil zákerný útok komunistického režimu tzv. Akciou P.
Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.
alebo
Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného
Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami