Na čom postaví Európa ekonomickú budúcnosť
Hoci Európska únia veľkosťou ekonomiky nedobehla USA, ako kedysi snívala, ostatné dve dekády môžeme s prižmúrenými očami považovať za ekonomicky úspešné. Divoký mix malých a veľkých, južných a severných, západných a východných ekonomík prežil, rástol a zvyšoval životnú úroveň – Taliansko s Gréckom prepáčia...
Emmanuel Macron a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Emmanuel Macron a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Európsky rastový model staval na troch pilieroch. Lacnej energii, lacných úveroch a kombinácii know-how starých členov a lacnej pracovnej sily nových. No v roku 2023 už ani jeden z týchto predpokladov neplatí. Energie zdraželi, úvery zdraželi, zamestnanci zdraželi. Aj know-how postupne eroduje s tým, ako vo svete vyrastá nová konkurencia, napríklad vo výrobe (elektro) automobilov.
Otázka znie, či a ako sa zmení štruktúra európskej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Oficiálna odpoveď znie „zelená ekonomika“. To je však omyl. Zelená ekonomika je len vlastnosť, stav, nie cesta. Podobne ďalšie termíny ako „priemysel 4.0“ či „znalostná ekonomika“ sú viac popisné frázy, nie konkrétne modely. Udalosti rokov 2020 až 2023 zmeny katalyzovali, ale nespôsobili. Útechou nám však môže byť, že nielen Európa začne narážať na hranice svojho doterajšieho rastového modelu.