Na čom postaví Európa ekonomickú budúcnosť

Európsky rastový model staval na troch pilieroch. Lacnej energii, lacných úveroch a kombinácii know-how starých členov a lacnej pracovnej sily nových. No v roku 2023 už ani jeden z týchto predpokladov neplatí. Energie zdraželi, úvery zdraželi, zamestnanci zdraželi. Aj know-how postupne eroduje s tým, ako vo svete vyrastá nová konkurencia, napríklad vo výrobe (elektro) automobilov.

Otázka znie, či a ako sa zmení štruktúra európskej ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Oficiálna odpoveď znie „zelená ekonomika“. To je však omyl. Zelená ekonomika je len vlastnosť, stav, nie cesta. Podobne ďalšie termíny ako „priemysel 4.0“ či „znalostná ekonomika“ sú viac popisné frázy, nie konkrétne modely. Udalosti rokov 2020 až 2023 zmeny katalyzovali, ale nespôsobili. Útechou nám však môže byť, že nielen Európa začne narážať na hranice svojho doterajšieho rastového modelu.

Ak čitateľ čaká, že teraz slávnostne odhalím nový model európskej ekonomiky, čaká márne. Hoci sa vlády budú do toho snažiť viac či menej aktívne zasahovať, model ekonomiky vyrastie nakoniec sám z interakcie miliónov Európanov. Či bude úspešný, závisí od podmienok, v ktorých sa táto interakcia bude uskutočňovať. Budú nimi sloboda, voľné podnikateľské objavovanie? Alebo, naopak, dirigizmus a byrokracia?