Sedem tipov na internetové encyklopédie pre malých aj veľkých

Ich výhodou je, že prístupnou formou zhŕňajú základné poznatky z humanitných, prírodných a technických vied, medicíny, umení a iných oblastí. Najčastejšie sa môžeme stretnúť so všeobecnými encyklopédiami a potom so špecializovanými na konkrétnu vednú oblasť. Ich zostavovaním je zvyčajne poverený nejaký vedecký ústav (na Slovensku Encyklopedický ústav SAV) a asistujú mu spolupracovníci z rôznych vedeckých inštitúcií z domácej krajiny a zo zahraničia.

Všetky heslá prejdú odborným hodnotením, takže čitateľ encyklopédie nájde spoľahlivé informácie pre dobu jej vydania. Pri nových edíciách sa heslá aktualizujú, ak to dovolia kapacitné možnosti vedeckých tímov. Viaceré encyklopédie sú voľne prístupné na internete a napríklad v článku o internetových slovníkoch sme spomenuli taliansku a francúzsku encyklopédiu, ktoré si čitateľ ľahko nájde, a preto sa im dnes nebudeme venovať. Detailnejšie si priblížime dve encyklopédie a stručnejšie napíšeme o piatich ďalších.

1. Encyclopaedia Britannica

Britannica pomyselne kraľuje všetkým terajším encyklopédiám. Ide o najstaršiu európsku všeobecnú encyklopédiu, ktorej prvé tri zväzky vytlačili v Edinburghu medzi rokmi 1768 a 1771. Jej posledná edícia v 32 zväzkoch vyšla v roku 2010 a od roku 2016 vychádza už len na internete. O jej vydávanie sa stará približne sto editorov a viac ako 4 400 prispievateľov.

Tlačená Britannica pozostávala z troch častí – Propaedia, Micropaedia a Macropaedia. Prvou je Propaedia, ktorá bola kompendiom a tematickým usporiadaním Micropaedie a Macropaedie. Vytvárala takzvaný Náčrt poznania, čo bolo prehľadné usporiadanie všetkých ľudských poznatkov. Druhou časťou bola dvanásťzväzková Micropaedia, ktorá obsahovala viac ako 60-tisíc hesiel (väčšinou do 750 slov) a odkazy do obsiahlejšej Macropaedie, ktorá vyšla v 17 zväzkoch a boli v nej články. Najdlhšie mali rozsah až vyše 300 strán. Dobrým zvykom pri zostavovaní encyklopédie bolo, že jeden autor napísal len jeden článok a je len málo vedcov, ktorí dostali česť napísať viacero článkov.

Dnešná elektronická encyklopédia obsahuje heslá starej tlačenej encyklopédie a neustále sa rozširuje. Webová stránka ponúka aj eseje, dlhšie články, podcasty, kvízy, videá a iné. Relatívnou novinkou je, že medzi jej autorov sa môžu zaradiť aj čitatelia, ale ich článok prejde recenzovaním a úpravami. Tvorcovia si zobrali príklad z úspechu Wikipedie a chcú rozšíriť svoju encyklopédiu aj cez budovanie komunity.

Ak hľadáte stručné a fundované odpovede na svoje otázky, Britannica je jednoznačná voľba. Problémom nemusia byť ani slabšie vedomosti z angličtiny a článok sa dá prečítať vďaka internetovým prekladačom, o ktorých sme nedávno písali.

2. Wikipedia

Wikipediu netreba veľmi predstavovať, lebo už pravidelne patrí medzi desať najobľúbenejších internetových stránok na svete. Vznikla v roku 2001 ako encyklopédia tvorená dobrovoľníkmi a sila komunity sa naplno prejavila v uplynulých dvoch dekádach. V súčasnosti existuje viac ako 330 Wikipédií v rôznych jazykoch a celkovo je na nich viac ako 60 miliónov článkov, čo z nej robí bezkonkurenčný zdroj informácií pre ľudí na celom svete. Najväčšou je anglická Wikipédia, ktorá obsahuje vyše šesť miliónov článkov.

Tvorba obsahu sa riadi len pár pravidlami. Prvým je neutralita textov, potom dôvera, že prispievatelia píšu s dobrým úmyslom, treba sa držať parametrov encyklopédie a rešpektovať autorské práva, z čoho vyplýva citovanie použitej literatúry.

Wikipedia je dobrý odrazový mostík pri štúdiu rôznych tém. Výhodou stránky je, že obsahuje zoznam použitej literatúry a odkazy na ďalšie zdroje, takže čitateľ hneď vie, čo ďalej študovať. Osobne odporúčam začať vždy anglickou Wikipediou a prípadne pozrieť ďalšie jazyky. Ak je heslo mimoriadne kvalitne spracované v nejakom jazyku, je pri ňom zlatá alebo strieborná hviezdička.

Pri používaní Wikipedie však treba pamätať na nevýhody ukryté v jej „genofonde“. Je to encyklopédia zostavovaná nadšencami, ktorí majú rôznu úroveň vedomostí. Ktokoľvek môže napísať článok alebo ho upraviť. Ide zároveň o kontrolný mechanizmus, keď čitatelia môžu odhaliť chybu a upozorniť na ňu. Potom však nasleduje diskusia prispievateľov a pripomienka nemusí byť akceptovaná.

Prispievateľov kontrolujú aj administrátori a tu môže nastať ďalší problém. Napríklad mojou špecializáciou v dejinách bola byzantinistika a administrátorom anglických článkov bol jeden dlhoročný prispievateľ, ktorý mal veľmi rád anglického osvietenského autora Edwarda Gibbona, ktorého dielo je dávno prekonané. Články o neskorej antike a byzantských dejinách boli značne jednostranné a jednoduché a pri pokusoch o ich prepísanie prispievatelia dlho narážali a aj narážajú na odpor tohto milovníka historiografie 18. storočia. Pozornému oku čitateľa isto neujde dvojaká kvalita anglických článkov o neskorej antike a Byzancii.

Ďalším problémom môže byť takzvaný vandalizmus na stránke, keď niektorí autori zámerne vytvoria zavádzajúci, klamlivý alebo iný škodlivý obsah a v niektorých prípadoch prežije na stránke aj celé roky.

Napriek spomenutým nevýhodám je Wikipedia dobrý zdroj na prvotné štúdium a získanie prehľadu. Mnohé články sú aj podrobné aj dlhé, takže čitateľ sa zo stránok Wikipedie dozvie veľa informácií.

3. Catholic Encyclopedia

Americká pätnásťzväzková Catholic Encyclopedia vychádzala medzi rokmi 1907 a 1912 a novšie vydania zostavuje Americká katolícka univerzita (The Catholic University of America). Kompletné vydanie z roku 1913 digitalizuje komunita dobrovoľníkov a dnes je približne 35 percent z pôvodnej encyklopédia na webovej stránke New Advent. Encyklopédia obsahuje vyše 10-tisíc hesiel o dejinách, doktríne, teológii a osobnostiach katolíckej cirkvi a kresťanstva.

4. Encyklopédia Smithsonian Institution

Smithsonian tvorí 19 múzeí, 21 knižníc, 9 výskumných centier a zoo, ktoré majú vo svojich zbierkach viac ako 150 miliónov predmetov. Smithsonian tiež spolupracuje s viac ako 200 inštitúciami z celého sveta, čiže ide o solídnu vedeckú infraštruktúru. Webová stránka Smithsonian ponúka náhľad do ich rozsiahlych fondov s encyklopedickými informáciami o predmetoch a s článkami o ich výskume. Čitateľ nájde aj zoznamy literatúry, pramene pre výskum, blogy a podcasty.

5. Europeana

Europeana ani nie je plnokrvná encyklopédia, ale skôr ide o vyhľadávací internetový portál vytvorený EÚ. Obsahuje vyše 50 miliónov digitalizovaných predmetov európskeho kultúrneho dedičstva pochádzajúcich z viac ako 3-tisíc inštitúcií. Obsahuje vedecké a umelecké texty, obrázky, audio a video nahrávky, a ak nájdete, čo vás zaujíma, prekliknete sa na inštitúciu, ktorá má vybrané dielo vo svojich zbierkach a na jej stránkach nájdete aj ďalšie informácie.

6. Encyclopaedia Beliana

Encyklopedický ústav SAV doteraz vydal deväť zväzkov našej všeobecnej encyklopédie, ktoré obsahujú viac ako 56-tisíc hesiel a okrem všeobecných poznatkov kladie dôraz na slovenské reálie. Pre rozšírenie dosahu encyklopédie vytvoril aj webovú stránku, kde môžete vyhľadávať podľa abecedného zoznamu alebo cez vyhľadávacie okno napísaním konkrétneho termínu. Stránka sa stále tvorí a postupne do nej pribúdajú heslá z vytlačených zväzkov a nové heslá z pripravovaných zväzkov.

7. Bonusový tip na záver pre malých vševedkov – Academic Kid

Ak máte doma dieťa, ktoré je zvedavé a stále sa na niečo pýta, nasledujúca stránka by ho mohla zamestnať pri objavovaní sveta a pomôcť s vypracovaním školských projektov. Zároveň si precvičí angličtinu, alebo sa naučí pracovať s online prekladačmi. Upozornenie: Vášho dieťaťa sa však zbavíte len dočasne a nakoniec príde vyzbrojené ešte komplikovanejšími otázkami a lepšími argumentami. Hoci rodičia si užijú svoje, ide o investíciu do ich života, ktorá sa vyplatí neskôr.