V druhej polovici dvadsiateho storočia globálna ekonomika nerástla napriek rekordnému populačnému rastu, ale vďaka nemu. Znie to ako viac kontroverzná myšlienka, než v skutočnosti je. Populačný rast v spojení so silnejúcou globalizáciou zapojil do medzinárodnej deľby práce nové miliardy ľudí, ktorí sa svojou usilovnosťou a kreativitou podieľali na spoločnom raste nás všetkých.Oproti starším obavám z populačnej explózie predpokladá Organizácia Spojených národov už dlhšie obdobie, že okolo roku 2100 sa svetová populácia zastaví blízko čísla 11 miliárd a potom nás na planéte prestane pribúdať, ale postupne ubúdať. Novšie odhady však hovoria, že by sa to celé mohlo odohrať už o desiatky rokov skôr. Namiesto populačnej explózie budeme čoskoro čeliť depopulácii.Nie je to nutne správa o konci sveta, ako ľudstvo sme sa vysporiadali s oveľa ťažšími prekážkami a rásť stále môžeme aj s menšou populáciou. Len namiesto ľahkého extenzívneho rastu budeme musieť začať pracovať na intenzívnom raste. Ľahšie sa rastie tak, že je nás viac. Dokonca sme si k tomu mohli pridať aj rekordné dlhy.
Intenzívny rast ale znamená, že budeme musieť s rovnakým či nižším počtom ľudí byť produktívnejší, inovatívnejší a kreatívnejší. Budeme musieť viac pracovať na tom, aby sa otvárali hranice obchodu, zjednodušoval obchod aj vo vnútri hraníc, aby sme viac a lepšie inovovali a kvalitnejšie investovali do vzdelania. To sú oveľa zložitejšie úlohy, ako sa snažiť zvýšiť počet obyvateľov sveta.
Bohužiaľ, bude to dvojnásobne náročné, pretože všetky spomínané veci sú z časti spôsobené práve tým, že je nás na svete toľko. Viac ľudí znamená viac kreatívnych myšlienok, väčšia šanca na náhodné aj zamýšľané objavy a väčšia špecializácia nielen vo vzdelávaní a vede. Spomaľujúci rast populácie či dokonca depopulácia je hrozbou pre rast blahobytu, na ktorý sme si v posledných desaťročiach zvykli, ale nie je neriešiteľným problémom. Je to ale zlá správa, pretože to znamená, že sa budeme musieť viac snažiť..