Biskup Pavol Hnilica patril medzi dôležité osobnosti katolíckej cirkvi. Bol to práve on, kto podal celému svetu svedectvo o prenasledovaní kresťanov v krajinách sovietskeho bloku, zvlášť v Československu. Bolo to v období druhého vatikánskeho koncilu, takže sa jeho myšlienkam dostalo značnej publicity a odozvy. Rozbil tak naivné uvažovanie biskupov a kardinálov zo Západu, ktorí uverili možnosti kompromisu či dohody s komunistickou mocou.
Biskup Hnilica mal však aj inú dôležitú zásluhu v rámci katolíckej cirkvi a práve dnes, v čase spomienky na fatimskú Pannu Máriu, hodno pripomenúť tento rozmer jeho duchovného diela.
Biskup Hnilica bol blízky spolupracovník Jána Pavla II. Mal na neho vplyv až do takej miery, že mu niektorí biskupi vo Vatikáne, ktorí nesúhlasili s jeho názormi, načas znemožnili stretať sa s pápežom. Dokonca pracovali na tom, aby bol z Vatikánu „odídený“, najlepšie za more, do Kanady. To sa, našťastie, neudialo.