Tento akt sa udial v dvadsiatom storočí niekoľkokrát. V roku 1967 uplynulo 50 rokov od fatimských zjavení. Vtedajší pápež Pavol VI. vydal mariánsky apoštolský list Signum magnum – Veľké znamenie a oznámil, že chce putovať do Fatimy. Biskup Hnilica mu vtedy napísal list, v ktorom ho prosil, aby sa pri tejto príležitosti modlil aj za prenasledovanú cirkev a za obrátenie Ruska. Modlitba za obrátenie Ruska aj kvôli zachovaniu „dobrých“ diplomatických vzťahov medzi svätou stolicou a Sovietskym zväzom bola vágna a diplomatická.
Veľká nádej prišla s nástupom pápeža Jána Pavla II. Ján Pavol bol mariánskym pápežom. Napokon, aj jeho pápežské heslo Totus Tuus – Celý tvoj, odkazuje na zverenie jeho pontifikátu Božej Matke.
Biskup Hnilica hneď po Wojtylovom zvolení za pápeža využil príležitosť a pri prvom stretnutí mu navrhol, aby podľa fatimských proroctiev zasvätil komunistické Rusko Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Ján Pavol II. na jeho prosbu reagoval okamžite slovami, že ak na tento akt Pavol Hnilica získa biskupov, je ochotný to urobiť okamžite.
Dňa 8. decembra 1981 Ján Pavol II. uskutočnil súkromný akt zasvätenia v Bazilike Santa Maria Maggiore. Podľa slov biskupa Hnilicu pápež nepoužil výraz „zasväcujem Ti“ ale výraz „zverujem“. Biskup Hnilica nato pápeža upozornil, že výraz „zveriť“ nie je tým istým výrazom ako „zasvätiť“. Ján Pavol II. to vedel, a tak 13. mája 1982 počas ďakovnej púte vo Fatime prvýkrát úplne explicitne a verejne „zasvätil“ celý svet a Rusko Nepoškvrnenému srdcu panny Márie. Už nič nebránilo tomu, aby sa k nemu pridali ďalší biskupi sveta.
Cesta Hnilicu do Sovietskeho zväzu
Ten čas nastal v roku 1984, v dňoch 24. a 25. marca. Tu sa začína dobrodružný príbeh biskupa Hnilicu, ktorý sa rozhodol, že tento akt vykoná priamo na sovietskej pôde. Do Moskvy sa mu podarilo dostať cez Kalkatu, kde ako taliansky občan získal víza do Sovietskeho zväzu bez problémov. Aj tak však bola jeho misia nebezpečná. Ak by bol odhalený, hrozilo mu v najlepšom prípade vyhostenie, v najhoršom obvinenie zo špionáže.
V kremeľskom Chráme Usnutia presvätej Bohorodičky, ktorý dlhé desaťročia slúžil len ako múzeum, sa biskup Hnilica rozhodol vykonať akt zasvätenia a tiež odslúžiť svätú omšu. „Bol to neopísateľný pocit. Cítil som sa šťastný, že mi Boh doprial toto privilégium. Po toľkých rokoch zneuctievania a znesväcovania sa kostol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii znovu stal Božím domom. Stal sa domom modlitby, v ktorom sa opäť slúžila svätá omša a počas ktorej sem zostúpil Kristus,“ spomína biskup Hnilica.
Ďalej dodáva: „Oprel som sa o katedru, v ktorej pred boľševickou revolúciou sedával moskovský patriarcha. Bolo to nielen symbolické, ale aj praktické, pretože sa nikto nemohol za mňa postaviť, ani prejsť za mojím chrbtom. Roztvoril som Pravdu (komunistické noviny) v ktorej som mal vlepený latinský text omše na sviatok Zvestovania Panny Márie. Vo fľaštičkách od liekov som mal víno a vodu, v plastovom balíčku hostie a kým okolo prechádzajúci turisti nechápavo hľadeli na horlivca, čo aj v múzeu číta stranícke noviny, ja som slúžil svätú omšu. Ničoho som sa nebál, ani som nebol nervózny. Pred prijímaním som tretíkrát recitoval modlitbu zasvätenia v mene Ježiša, ktorého som držal v rukách pritlačených na prsia. Ako on kedysi z kríža zasvätil ľudstvo svojej matke, tak nech to urobí aj teraz, prosil som Ho – podľa želania jeho matky. Preto som sa spojil s ním a rovnako vrúcne aj so svätým Petrom v osobe jeho nástupcu a s apoštolmi v osobách všetkých biskupov, ktorí v týchto hodinách uskutočňujú tento úkon po celom svete. Takto som obnovil zasvätenie Ruska nepoškvrnenému srdcu Panny Márie v chráme, v Kremli...
Neviedla ma za ruku, niesla ma v náručí
Po skončení svätej omše som pod katedru patriarchu položil jednu z malých zázračných medailí Panny Márie, ktoré mi dala Matka Tereza. Zároveň som sa obrátil na Matku Božiu s prosbou, aby za touto katedrou čím skôr mohol sedieť právoplatný patriarcha.“
Biskup Hnilica sa na druhý deň vrátil do Ríma a stihol sa ešte zúčastniť aj na oficiálnom akte zasvätenia, ktorý sa konal na Svätopeterskom námestí. Ján Pavol II. mu neskôr povedal: „Pavol, Matka Božia ťa viedla za ruku.“ Biskup Hnilica na to odpovedal: „Ona ma tam neviedla za ruku, ona ma niesla v náručí.“
Podľa interpretácií sa nekrvavý rozpad komunistického sovietskeho impéria pripisuje aj aktu spomínaného zasvätenia.
Biskup Hnilica bol odvážny človek prorockého ducha. Pnutia doby vedel prečítať vo svetle hlbokých teologických právd a vedel podľa toho aj konať. Jeho príbeh je hrdinským príbehom. Je to príbeh ako z akčného filmu. Jeho príbeh je inšpiratívny a povzbudivý.
A ako vidno, odkaz fatimských posolstiev je stále aktuálny a stále nenaplnený.
