Známa aj neznáma druhá svetová vojna

Pred 78 rokmi pomaly končili boje v Európe, lebo nemeckí predstavitelia podpísali bezpodmienečnú kapituláciu. Na najhorší konflikt v ľudských dejinách sa pozrieme cez niektoré menej známe procesy, viaceré menšie príbehy a kuriózne situácie. V článku môžete očakávať veľkú politiku a významnú operáciu, ale aj malé jednotky a jednotlivcov, hrdinstvo, utrpenie a zachraňovanie si kože.

Viačeslav Molotov a Joachim von Ribbentrop. Foto: Profimedia.sk

Viačeslav Molotov a Joachim von Ribbentrop. Foto: Profimedia.sk

Veľké vojnové konflikty obyčajne vzniknú, keď sa vytvorí koalícia štátov, ktorých politici a elity ašpirujú na dôležitejšie postavenie na svetovej scéne. Nárokujú si výnimočný prístup k zdrojom, nepáči sa im zaužívaný svetový poriadok, lebo sami seba považujú za dôležitejších, ako sú. Prípadne sa cítia ohrdnutí a potupení po predchádzajúcich prehrách. Zvyčajne ide o kombináciu spomenutých a ďalších faktorov a zároveň patológií ich elít, ale aj patológií na akejsi národnej a štátnej úrovni. V prípade, že elity a spoločnosti začnú byť presvedčené, že môžu otriasť existujúcim poriadkom, namieša sa smrteľný kokteil.

Problematické hľadanie spojencov

Na európskej scéne sa v 30. rokoch nachádzalo viacero skrachovaných a problematických štátov, ktoré mali vyššie ambície a v ceste im stáli zastabilizované veľmoci Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ktoré však mali svoje problémy, a to otváralo možnosti. Najmä Nemecko a Taliansko skúšali, kam až môžu zájsť a pomalou salámovou metódou testovali odozvu vtedajších hegemónov. V druhom rade čakal Sovietsky zväz, ktorý sa pomaly dostával z pádu cárskeho impéria a svojej vlastnej hlbokej krízy. Za nimi sa nachádzalo viacero menších štátov, ktoré boli nespokojné a čakali na svoj podiel.

Nemecko a Taliansko zo spätného pohľadu vidíme ako spojencov, ktorí sa významnou mierou pričinili o zničenie Československa a rozpútali vojnu na Západe. Lenže aj oni prešli komplikovaným vývojom svojho vzťahu. V začiatkoch bolo kameňom úrazu Rakúsko, ktoré chcel Hitler anektovať, lebo vyznával politiku jedného nemeckého národa. Chcel čo najviac Nemcov dostať do svojho štátu. Lenže rakúski kancelári Dollfuss a Schuschnigg vytvorili režim, ktorý našiel inšpiráciu v Mussoliniho Taliansku a svoju nezávislosť opierali oň.

Mussolini zároveň presadzoval väčší vplyv v strednej Európe. Keď v júli 1934 rakúski nacisti zabili kancelára Dollfussa, Mussolini dal poslať taliansku armádu na rakúske hranice, aby odradila Nemcov od očakávanej ofenzívy. Po zabití Dollfussa duce dokonca skúšal vytvoriť Britsko-francúzsko-taliansku alianciu, ktorá by udržala pri živote Rakúsko a taliansky vplyv v našom kúte Európy. Mussolini sa obával možných nemeckých nárokov na oblasti Talianska s nemeckou menšinou, prípadne nárokov na oblasti, ktoré len pred pár dekádami ovládalo Rakúske cisárstvo (po roku 1867 známe ako Rakúsko-Uhorsko).

  1. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  2. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  3. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  4. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

  5. Placeholder For Topreaded Placeholder For Topreaded

    Placeholder

    Placeholder

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.