Pred 78 rokmi pomaly končili boje v Európe, lebo nemeckí predstavitelia podpísali bezpodmienečnú kapituláciu. Na najhorší konflikt v ľudských dejinách sa pozrieme cez niektoré menej známe procesy, viaceré menšie príbehy a kuriózne situácie. V článku môžete očakávať veľkú politiku a významnú operáciu, ale aj malé jednotky a jednotlivcov, hrdinstvo, utrpenie a zachraňovanie si kože.
Veľké vojnové konflikty obyčajne vzniknú, keď sa vytvorí koalícia štátov, ktorých politici a elity ašpirujú na dôležitejšie postavenie na svetovej scéne. Nárokujú si výnimočný prístup k zdrojom, nepáči sa im zaužívaný svetový poriadok, lebo sami seba považujú za dôležitejších, ako sú. Prípadne sa cítia ohrdnutí a potupení po predchádzajúcich prehrách. Zvyčajne ide o kombináciu spomenutých a ďalších faktorov a zároveň patológií ich elít, ale aj patológií na akejsi národnej a štátnej úrovni. V prípade, že elity a spoločnosti začnú byť presvedčené, že môžu otriasť existujúcim poriadkom, namieša sa smrteľný kokteil.
Na európskej scéne sa v 30. rokoch nachádzalo viacero skrachovaných a problematických štátov, ktoré mali vyššie ambície a v ceste im stáli zastabilizované veľmoci Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ktoré však mali svoje problémy, a to otváralo možnosti. Najmä Nemecko a Taliansko skúšali, kam až môžu zájsť a pomalou salámovou metódou testovali odozvu vtedajších hegemónov. V druhom rade čakal Sovietsky zväz, ktorý sa pomaly dostával z pádu cárskeho impéria a svojej vlastnej hlbokej krízy. Za nimi sa nachádzalo viacero menších štátov, ktoré boli nespokojné a čakali na svoj podiel.