Písal som tu o starožitnej Poznani a starobylom Lednickom ostrove, ale najstarším miestom Poliakov je, samozrejme, Gniezno. Tu sa v časoch hlboko legendárnych a pohanských vzniesla biela orlica nad svoje hniezdo (gniazdo) a jej silueta zahorela v karmínovej žiare zapadajúceho slnka. To urobilo silný dojem na praotca Lecha, ktorý po tomto výjave opustil „bratov“ Rusa a Čecha a rozhodol sa usadiť tu, v Hnezdne. Sú ešte iné verzie, podľa Kosmasa sa Lech zúčastnil spolu s Čechom aj na výstupe na Říp, potom chvíľu uvažoval o Kouřimi a až potom sa vydal na sever do Veľkopoľska, ale to na význame Hnezdna nič nemení.
Z toho orlieho hniezda sa vykľula dynastia Piastovcov, prvých vládcov prvého poľského útvaru. Ako Česi majú Přemysla Oráča [mýtický český vládca, manžel kňažnej Libuše a zakladateľ najstaršej českej vládnucej dynastie Přemyslovcov pozn. red.], majú Poliaci oráča Piasta, chudobného roľníka, ktorý tu hospodáril so svojou ženou Repkou, a preto, že neodmietol pohostinstvo dvoch pocestných, bolo mu prorokované, že jeho rod bude panovať svojmu ľudu. Chudobný Piast sa tomu čudoval, pretože bol poddaným kniežaťa Popola, ale potom sa tak stalo. Nehodného kniežaťa Popola vyhnali a nakoniec ho zožrali myši v drevenej veži, kam sa pred nimi uchýlil a „bránil sa tak dlho, kým ho pre morový zápach vychádzajúci z množstva myších zdochlín všetci neopustili a on sám pod zubami zvyšných príšer nedodýchal najpotupnejšou smrťou“.
Touto myšou historkou sa začínajú dejiny Poľska, o čom píše najstaršia poľská kronika od Galla Anonyma zo začiatku 12. storočia, teda niečo ako Kosmasova Kronika česká. Vyšla pred pár rokmi po česky v stredovekej edícii vydavateľstva Argo.