Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Hniezdo, z ktorého vyletelo Poľsko

Písal som tu o starožitnej Poznani a starobylom Lednickom ostrove, ale najstarším miestom Poliakov je, samozrejme, Gniezno. Tu sa v časoch hlboko legendárnych a pohanských vzniesla biela orlica nad svoje hniezdo (gniazdo) a jej silueta zahorela v karmínovej žiare zapadajúceho slnka. To urobilo silný dojem na praotca Lecha, ktorý po tomto výjave opustil „bratov“ Rusa a Čecha a rozhodol sa usadiť tu, v Hnezdne. Sú ešte iné verzie, podľa Kosmasa sa Lech zúčastnil spolu s Čechom aj na výstupe na Říp, potom chvíľu uvažoval o Kouřimi a až potom sa vydal na sever do Veľkopoľska, ale to na význame Hnezdna nič nemení.

Publikované: 

Z toho orlieho hniezda sa vykľula dynastia Piastovcov, prvých vládcov prvého poľského útvaru. Ako Česi majú Přemysla Oráča [mýtický český vládca, manžel kňažnej Libuše a zakladateľ najstaršej českej vládnucej dynastie Přemyslovcov pozn. red.], majú Poliaci oráča Piasta, chudobného roľníka, ktorý tu hospodáril so svojou ženou Repkou, a preto, že neodmietol pohostinstvo dvoch pocestných, bolo mu prorokované, že jeho rod bude panovať svojmu ľudu. Chudobný Piast sa tomu čudoval, pretože bol poddaným kniežaťa Popola, ale potom sa tak stalo. Nehodného kniežaťa Popola vyhnali a nakoniec ho zožrali myši v drevenej veži, kam sa pred nimi uchýlil a „bránil sa tak dlho, kým ho pre morový zápach vychádzajúci z množstva myších zdochlín všetci neopustili a on sám pod zubami zvyšných príšer nedodýchal najpotupnejšou smrťou“.

Touto myšou historkou sa začínajú dejiny Poľska, o čom píše najstaršia poľská kronika od Galla Anonyma zo začiatku 12. storočia, teda niečo ako Kosmasova Kronika česká. Vyšla pred pár rokmi po česky v stredovekej edícii vydavateľstva Argo.

Pozostatky svätého Vojtecha uložené v katedrále v barokovom náhrobku zo 17. storočia. Foto: autor

Hnezdno je trochu väčšie malomesto, významom je však prvoradé, pretože je to nominálne sídlo poľského prímasa. A to už od roku 1000, keď tu založili arcibiskupstvo. Bol som tam koncom marca, keď sa ešte nezačal turistický ruch, takže som sa podvečer prechádzal skoro sám. Hlavná trieda vedie pekne stredom a po celý čas hľadíte na katedrálu, ktorá sa približujúcemu ukazuje svojou zadnou časťou. V lete je hlavná ulica plná kaviarenských stolíkov, červených a bielych kvetov, sedí sa pod dáždnikmi s reklamami na poľské pivá. Pred dvadsiatimi rokmi sme sa tu zastavili s priateľmi pri ceste do Gdanska, kde sa oslavovalo výročie Solidarity.

Teraz som tu bol sám, bolo sychravo, pokoj a melanchólia. Mesto mimo hlavnej triedy bolo skôr ošarpané a otlčené, poľskú šeď trochu vylepšovali domy z červených tehál, neklamný znak pruskej okupácie. V 19. storočí bolo Gnesen, ako mu hovorili Nemci, veľké vojenské mesto, po ňom ostali impozantné kasárne, ktoré vyzerajú ako nejaké ministerstvo. Predstavoval som si, ako sa v tom historickom poľskom meste prechádzali prušiackí oficieri, monokel vtlačený do oka, vydutá jazva pod ním. Vlastne by sa dalo povedať, že Prusov sem pritiahol magnet ich prominentnej obete, svätého Vojtecha, ktorého pozostatky sem krátko po tom, čo ho prebodli oštepom a sťali, dal preniesť Boleslav Chrabrý. Najskôr im však bohato zaplatil, niekde sa píše zlatom, inde striebrom, v každom prípade sa im vražda vyplatila. Ale súvislosť starých baltských Prusov (Prußen) s nemeckými Prušiakmi (Preußen) je nepriama, asi ako Bójov s Bohémami čiže Čechmi, aj keď to nie je presná analógia. Jednoducho, chcel som povedať, že Hnezdno má za sebou tisícročnú históriu, do ktorej sa toho veľa nakládlo ako do toho hniezda.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.