Skutočne je v Amerike pravica po toľkých rokoch defenzívy schopná zvrátiť progresivistickú revolúciu?

Som v tomto ohľade silný optimista. To, čomu sa hovorí wokeness, sa pripravovalo veľmi dlho, prakticky od 60. rokov. Ale ostrá, otvorená fáza prišla až od roku 2013 po zabití mladého čierneho muža Trayvona Martina [sedemnásťročného Martina zastrelil George Zimmerman, člen susedských hliadok v jednej mestskej štvrti na Floride, po tom, čo sudca pristúpil na Zimmermanov argument, že strieľal v sebaobrane a oslobodil ho, došlo k protestnej vlne – pozn. red.]. Vtedy tri ženy, mimochodom každá z nich marxistka – Opal Tometiová, Patrisse Cullorsová a Alicia Garzová –, založili hnutie Black Lives Matter. Dlhoročná šéfka hnutia Cullorsová, ktorá viedla BLM do predvlaňajška, sa kedysi sama označila za školenú marxistku. Hnutie BLM spustilo vlnu pouličných nepokojov a rebélie. A my sme sa ako spoločnosť postupne vrátili do stavu, keď je rasa zásadnou, fakticky najdôležitejšou črtou amerického života. V roku 2020 po vražde Georgea Floyda, keď sa pouličné nepokoje a rabovanie „rozliali“ po celej krajine, inštitúcie a elity pred touto vlnou kapitulovali. Elity prijali ako fakt tvrdenie BLM, že Amerika je systémovo rasistická. Naopak, obyčajní ľudia to tvrdenie neprijímajú a stavajú sa na odpor.

A ten odpor sa prejavuje nejako viditeľne?

Datujem ho od roku 2020 a skutočne sa rozbehol o rok neskôr. Naschvál som začal systematickejšie putovať po Amerike a zameral som sa hlavne na malé mestá. V roku 2021 som ich navštívil okolo tridsať, o rok neskôr to isté – jazdil som všade, od Oregonu cez Floridu, Nebrasku po Michigan. Zdržiaval som sa na predmestiach miest vo Wisconsine či v Connecticute. Všade tu registrujem, ako sa obyčajní Američania dostávajú do opozície, ako odmietajú kritiku USA ako štrukturálne rasistickej spoločnosti. Z toho kritici vyvodzujú, že musíme zmeniť náš systém, naše inštitúcie, celú štruktúru Ameriky.

Obyčajní Američania im toto „nežerú“, vo svojich životoch nič také nepozorovali. Napospol by pripustili, že Amerika síce nie je perfektná a v niektorých ohľadoch by sa mala zlepšiť, ale v zásade je to dobrá krajina, nerasistická. Ľavičiari tvrdia, že rozdiely medzi rasami v nezamestnanosti, vzdelaní, bohatstve sú zjavným dôkazom systémového rasizmu. Že to nie je len individuálny rasizmus, ale že rasizmus je v systéme. Normálni ľudia sa proti tomu vymedzujú, organizujú sa a volia politikov, ktorí majú rovnaký názor ako oni. Prvý dôležitý politik, ktorý sa zviezol na tejto vlne vzdoru obyčajných ľudí, je republikán Glenn Youngkin vo Virgínii. Stal sa guvernérom s programom: Nezasahujte do výučby, nezavádzajte do škôl teóriu intersekcionality, kritickú rasovú teóriu, a teda rasizmus.

Vy sa pýtate, ako sa odpor ľudí prejavuje. Dnes od hlavných šíriteľov kritickej rasovej teórie počúvame sťažnosti, že zrazu musia čeliť ohromnému protitlaku. Len za posledný mesiac sa takto sťažovali traja hlavní proponenti kritickej rasovej teórie: Robin DiAngelová, Ibram X. Kendi a Kimberlé Crenshawová. DiAngelová priamo hovorí, že prichádza o zákazky, že jej rušia prednášky a školiace programy.

Čo to je za školenia, tie si u nich objednávajú zo štátneho sektora?

Hlavne súkromné firmy. Existujú rôzne fóra, kde títo ľudia môžu stretávať zástupcov korporácií a hovoriť im: Nahovárajte si nás, prídeme a vyškolíme vašich zamestnancov tak, aby boli antirasistickí. Tieto kurzy sa však bežne preklápajú v niečo na spôsob maoistickej verejnej sebakritiky a pokánia. To prirovnanie myslím vážne, dnes sa v Amerike na takých seansách ľudia musia pred ostatnými kajať napríklad za to, že sú bieli a že si zatiaľ dostatočne neuvedomovali svoje privilégiá. S tým, ako rastie počet ľudí, čo už nie sú ochotní to znášať a ozývajú sa, rastie aj optimizmus vo mne.

A tento spoločenský protitlak sa vyčerpáva bojom proti kritickej rasovej teórii, alebo zasahuje aj ďalšie ideológie, ako je LGBT?

Nevzťahoval by som to nutne na všetky vami menované písmená, určite to platí pre T. S transgenderizmom zašli príliš ďaleko. Drvivá väčšina ľudí povie: Ak o sebe dospelý chlap bude tvrdiť, že je žena, tak ja sa podľa toho riadiť nemusím, pretože neverím na kúzla, ale v zásade ma to nezaujíma. Dospelý chlap nech si robí, čo chce. Ak sa vyhlási za ženu, prečo nie? Sme slobodná krajina, a ja mám slobodu povedať mu: Nie, fakt nie si žena, on sa za ňu môže vydávať a chodiť v dámskych šatách. Rovnako typický Američan povie: Keď máš 35 rokov a chceš si nechať amputovať pohlavný orgán, asi by si predtým mal vyhľadať psychiatrickú pomoc. Je mi ťa ľúto a pomodlím sa za teba. Ale je to tvoje telo a tvoja voľba. Lenže nemôžete to isté robiť deťom. Nemôžete maloletým amputovať telesné orgány, nemôžete kastrovať malých chlapcov, nemôžete dievčatám predpisovať blokátory. Tým nenávratne poškodzujete deti, ktoré ešte nie sú schopné prijímať samé rozhodnutia.

Takže v transgenderizme prekročili povestnú červenú čiaru?

Presne. Deti, to je pre normálnych ľudí červená čiara.

Nemal by sa odpor proti tomuto extrémizmu viac odrážať pri voľbách? V Bielom dome sedí progresivista, a napriek tomu vo voľbách do Kongresu ľavica nestrácala.

Myslím si, že sa už odráža. Politici, čo sa proti spomínaným tendenciám otvorene postavili, vyhrávajú. Prácu guvernéra Youngkina vo Virgínii, ktorý sa profiluje bojom proti indoktrinácii v školách a štátnych inštitúciách, schvaľuje 57 percent voličov. To je pre republikánskeho politika vo Virgínii posledných rokov až neslýchaná podpora. Guvernér Floridy Ron DeSantis bol v roku 2018, keď kandidoval prvýkrát, zvolený rozdielom necelého percenta. Vlani na jeseň, keď pozíciu obhajoval, už vyhral rozdielom dvadsiatich percent. Tu sa bavíme o posunoch voličov v rádoch miliónov. Analyzovali sme spätne výsledky v tomto štáte v prezidentských, senátorských i guvernérskych voľbách, a niečo podobné druhému DeSantisovmu víťazstvu sa nikdy nestalo. Takýto presun voličov si nepamätám, a to som na Floride dlho žil. Dvadsaťpercentný rozdiel je pre celú Ameriku pomerne vzácny úkaz. Pričom práve DeSantis je hlavnou postavou tohto vzdoru a protiútoku voči woke ideológii.

Máte však aj množstvo volieb, kde podobne ladení kandidáti prehrali. V Arizone sa nestala guvernérkou Kari Lakeová, ktorú berie pravica ako vychádzajúcu hviezdu a aj tu v Budapešti jej tlieskali postojačky.

Áno, ale príbeh volieb v Arizone dobre nepoznám. Lakeovú výrazne podporoval Trump a ja netuším, ako to v Arizone mohlo pôsobiť. Neviem, nikdy som tam nežil. Mnoho favoritov, ktorí teraz kandidovali, nakoniec neuspeli. Je to pomerne komplikovaná záležitosť. Rolu tu môže hrať aj takzvaný zber hlasov [vote harvesting – v niektorých štátoch USA zákon umožňuje tretím osobám zber vyplnených volebných lístkov, ktoré potom samy odnášajú do volebných stredísk – pozn. red.]. Na štátnu univerzitu v Arizone, ASU, čo je ohromný ústav pre stotisíc detí, prišli aktivisti Demokratickej strany so škatuľami volebných lístkov a vyzývali študentov, aby im to podpísali, že oni potom za nich lístky hodia do urny. Republikáni vote harvesting nemajú radi, podľa nich vedie ku korupcii volebného procesu. Ale skôr by si mali pripustiť, že v štátoch, kde je tento zber hlasov legálny, by aj oni podľa tých pravidiel jednoducho mali hrať. Čo počujem, tak aspoň v niektorých štátoch republikáni nehrajú podľa nových pravidiel, naopak, správajú sa, ako keby azda ešte bola prvá polovica 60. rokov, duel Kennedy verzus Nixon. Neviem, akú úlohu zohrávajú tieto hlasy, nie som politológ, avšak niektorí ľudia vo Washingtone hovoria, že zohrávajú. Keď hovorím o odpore obyčajných ľudí, neobmedzoval by som sa na vysokú politiku. Zmeny sa dejú aj v školských, mestských alebo okresných radách. Príklad: Ottawa, nie v Kanade, ale v Michigane, volila vlani v novembri do okresného zastupiteľstva. Ľudia, ktorí sú antiwoke, majú po novom v zastupiteľstve väčšinu ôsmich z jedenástich. Tu máte dôkazy od úplne lokálnej úrovne, akou je Ottawa, až po kľúčové štáty, ako sú Virgínia a Florida.

Potom je tu vládnuca ľavica. Demokratická strana a prezident Biden tvárou v tvár tomuto rastúcemu odporu, naopak, ešte pridávajú plyn a presadzujú rasovú teóriu v školách, všetky tie školenia proti rasizmu, rovnosť, teda výhody pre LGBTQ a podobne. Prečo sa tak správajú, ak to nie je medzi ľuďmi populárne?

Fakt je, že Biden zatiaľ vládne ako woke prezident. Ale zaujímavá vec: už spomínaná Kimberlé Crenshawová nedávno v jednom rozhovore vyhlásila: Počula som, že Biden kampaň za svoje znovuzvolenie povedie na newokovskom základe. Že v podstate zdrhne od pokrokovej ideológie a namiesto toho bude zdôrazňovať zásluhy na posilnenie ekonomiky. Ak má Kimberlé Crenshawová pravdu, beriem to ako dôkaz, že Biden rozpoznáva, aký nepopulárny wokizmus je a bude.

Kde všade sa ešte posun v náladách voličov späť doprava bude prejavovať? Týka sa aj zelených vecí a klimatickej legislatívy?

Áno aj nie. Veľa Američanov, dokonca aj pravičiarov, verí, že musíme byť ochranármi, a praje si čisté životné prostredie. Nutne to však neznamená, že by si priali opustiť fosílne palivá. A čo určite nechcú a nemajú radi, je myšlienka, že bežný Američan by už nemal mať v garáži zaparkované auto so spaľovacím motorom. Keby sa mala naplniť vidina, že do desiatich rokov budú musieť ľudia prejsť na elektroautá, nebude, podobne ako v Európe, pomerne veľká časť Američanov schopná mať svoje auto. Pričom americký sen obsahuje vlastný dom, ale aj vlastné auto, s ktorým dochádzate do práce. Toto nebude politicky predajné.

Nedávno som videl prieskum chicagskej univerzity, podľa ktorého podiel Američanov, ktorí veria, že zmeny klímy spôsobuje úplne alebo z veľkej miery človek, klesol pod polovicu, na 49 percent. Ešte pred piatimi rokmi bol 60 percent.

Neprekvapuje ma to. Sám neberiem vážne nič z toho, čo nám údajne odporúča veda. Ľudia videli, čo sa dialo počas covidu. Veda sa mýlila a ľudia odvolávajúci sa na sedliacky rozum mali pravdu. Tie isté hlasy, ktoré verejnosť neustále napomínajú, nech nasledujú vedu, dnes tvrdia, že muž je žena a žena je muž, že biologicky ženu nemôžete popísať. Títo propagátori vedeckého prístupu sami neveria na chromozómy XX a XY. Určitá časť vedeckej obce zrazu odmieta veriť v biológiu.

Ešte jedna téma. Ak Trumpa na budúci rok znovu zvolia za prezidenta, aký bude jeho druhý mandát?

Nechce sa mi príliš púšťať do odhadov, aké má kto šance. Ale vo vami menovanom prípade by som si prial lepšiu organizovanosť a disciplínu. Teda že prezident nových ľudí do administratívy vyberie a menuje skôr, a nie ako minule, keď kľúčové posty obsadzoval až neuveriteľne neskoro. Vtedy fakticky ešte nebol politik ani on, ani ľudia okolo neho.

Bol by Trump schopný splniť svoje sľuby o odstránení takzvaného hlbokého štátu?

Bude musieť debyrokratizovať. Hovorím teraz o miestach v štátnom aparáte, ktoré nie sú obsadzované po nových voľbách politicky. Podľa práva nemôžete týchto ľudí len tak vyhodiť. Ale môžete ich premiestniť niekam inde, napríklad na Aljašku alebo Indiany, kam oni sami odmietnu ísť.

Aké zmeny by ste čakali od republikánskeho prezidenta – Trumpa alebo DeSantisa – v zahraničnej politike, hlavne vo svetle rusko-ukrajinsko-americkej vojny?

Hlavný rozdiel je, že Trump alebo DeSantis sú v porovnaní s Bidenom skutoční lídri. Viac by som k tomu teraz azda ani nehovoril.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.