Progresívci pri deťoch prekročili červenú čiaru. Američania toho majú dosť, tvrdí analytik Mike Gonzales

Mike Gonzalez. Foto: Profimedia.sk

20.5. o 08:10

Budapešť už druhýkrát hostila európsky variant stretnutia konzervatívcov známeho ako CPAC (Konferencia konzervatívnej politickej akcie). V Spojených štátoch sa konferencia koná každý rok od 70. rokov. A hoci je poňatá nadstranícky a okrem politického aspektu obsahuje aj kultúrne alebo civilizačné témy, vystúpenie na CPAC patrilo k dôležitým míľnikom v zápase o republikánsku nomináciu na prezidenta pre Ronalda Reagana alebo Donalda Trumpa. Pokiaľ ide o americkú pravicu, k najdôležitejším myšlienkovým prúdom sa radí Nadácia Heritage, v ktorej pôsobí aj popredný analytik Mike Gonzalez, okrem iného autor knihy o hnutí Black Lives Matter (BLM).

Skutočne je v Amerike pravica po toľkých rokoch defenzívy schopná zvrátiť progresivistickú revolúciu?

Som v tomto ohľade silný optimista. To, čomu sa hovorí wokeness, sa pripravovalo veľmi dlho, prakticky od 60. rokov. Ale ostrá, otvorená fáza prišla až od roku 2013 po zabití mladého čierneho muža Trayvona Martina [sedemnásťročného Martina zastrelil George Zimmerman, člen susedských hliadok v jednej mestskej štvrti na Floride, po tom, čo sudca pristúpil na Zimmermanov argument, že strieľal v sebaobrane a oslobodil ho, došlo k protestnej vlne – pozn. red.]. Vtedy tri ženy, mimochodom každá z nich marxistka – Opal Tometiová, Patrisse Cullorsová a Alicia Garzová –, založili hnutie Black Lives Matter. Dlhoročná šéfka hnutia Cullorsová, ktorá viedla BLM do predvlaňajška, sa kedysi sama označila za školenú marxistku. Hnutie BLM spustilo vlnu pouličných nepokojov a rebélie. A my sme sa ako spoločnosť postupne vrátili do stavu, keď je rasa zásadnou, fakticky najdôležitejšou črtou amerického života. V roku 2020 po vražde Georgea Floyda, keď sa pouličné nepokoje a rabovanie „rozliali“ po celej krajine, inštitúcie a elity pred touto vlnou kapitulovali. Elity prijali ako fakt tvrdenie BLM, že Amerika je systémovo rasistická. Naopak, obyčajní ľudia to tvrdenie neprijímajú a stavajú sa na odpor.

A ten odpor sa prejavuje nejako viditeľne?

Datujem ho od roku 2020 a skutočne sa rozbehol o rok neskôr. Naschvál som začal systematickejšie putovať po Amerike a zameral som sa hlavne na malé mestá. V roku 2021 som ich navštívil okolo tridsať, o rok neskôr to isté – jazdil som všade, od Oregonu cez Floridu, Nebrasku po Michigan. Zdržiaval som sa na predmestiach miest vo Wisconsine či v Connecticute. Všade tu registrujem, ako sa obyčajní Američania dostávajú do opozície, ako odmietajú kritiku USA ako štrukturálne rasistickej spoločnosti. Z toho kritici vyvodzujú, že musíme zmeniť náš systém, naše inštitúcie, celú štruktúru Ameriky.

Obyčajní Američania im toto „nežerú“, vo svojich životoch nič také nepozorovali. Napospol by pripustili, že Amerika síce nie je perfektná a v niektorých ohľadoch by sa mala zlepšiť, ale v zásade je to dobrá krajina, nerasistická. Ľavičiari tvrdia, že rozdiely medzi rasami v nezamestnanosti, vzdelaní, bohatstve sú zjavným dôkazom systémového rasizmu. Že to nie je len individuálny rasizmus, ale že rasizmus je v systéme. Normálni ľudia sa proti tomu vymedzujú, organizujú sa a volia politikov, ktorí majú rovnaký názor ako oni. Prvý dôležitý politik, ktorý sa zviezol na tejto vlne vzdoru obyčajných ľudí, je republikán Glenn Youngkin vo Virgínii. Stal sa guvernérom s programom: Nezasahujte do výučby, nezavádzajte do škôl teóriu intersekcionality, kritickú rasovú teóriu, a teda rasizmus.

Vy sa pýtate, ako sa odpor ľudí prejavuje. Dnes od hlavných šíriteľov kritickej rasovej teórie počúvame sťažnosti, že zrazu musia čeliť ohromnému protitlaku. Len za posledný mesiac sa takto sťažovali traja hlavní proponenti kritickej rasovej teórie: Robin DiAngelová, Ibram X. Kendi a Kimberlé Crenshawová. DiAngelová priamo hovorí, že prichádza o zákazky, že jej rušia prednášky a školiace programy.

Čo to je za školenia, tie si u nich objednávajú zo štátneho sektora?

Hlavne súkromné firmy. Existujú rôzne fóra, kde títo ľudia môžu stretávať zástupcov korporácií a hovoriť im: Nahovárajte si nás, prídeme a vyškolíme vašich zamestnancov tak, aby boli antirasistickí. Tieto kurzy sa však bežne preklápajú v niečo na spôsob maoistickej verejnej sebakritiky a pokánia. To prirovnanie myslím vážne, dnes sa v Amerike na takých seansách ľudia musia pred ostatnými kajať napríklad za to, že sú bieli a že si zatiaľ dostatočne neuvedomovali svoje privilégiá. S tým, ako rastie počet ľudí, čo už nie sú ochotní to znášať a ozývajú sa, rastie aj optimizmus vo mne.

A tento spoločenský protitlak sa vyčerpáva bojom proti kritickej rasovej teórii, alebo zasahuje aj ďalšie ideológie, ako je LGBT?

(viac…)

Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.

Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:

Mesačné predplatné

iba 7,99€— každý 4 týždeň

odomknuté okamžite
platba kartou

Ročné predplatné

iba 89,00€— každý rok

odomknuté okamžite
platba kartou a prevodom

Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.

Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.

Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]