- Regióny Nové
Komentáre
Nekrúťme hlavami. Bývalý líder KDH končí presne tam, kde patrí
Andrej Kiska, Michal Truban, Alojz Hlina a Richard Sulík v decembri 2019. Foto: TASR.
Hlinovi treba uznať, že vždy dokáže prekvapiť. Voľbami 2023 chce preplávať na kandidátke SaS. Po boku Kolíkovej a Sulíka. Pri bývalom predsedovi KDH je to pozoruhodný obrat. Na jednej strane je to zarážajúce. A na druhej je to celkom prirodzený obraz doby. Kto chce mať budúcnosť, mal by plachtiť v rytme teplého liberálno-progresívneho vetra.
Tento obraz nie je len o Hlinovi. A o jeho bohatej časovej osi, na ktorej môžeme pozorovať spoluprácu s mládežníckou organizáciou Mečiarovho HZDS, potom experiment s Matovičovým OĽaNO, potom rehabilitačné cvičenia s pacientom menom KDH, potom Dobrú voľbu s Druckerom. A nakoniec miesto na kandidátke SaS.
Ľudia sú rôzni.
Dôležité je však niečo iné.
Obraz Hlinu na kandidátke SaS výborne vystihuje postpolitickú éru. Strany už nerobia politiku. Liberálnu, konzervatívnu, národnú, sociálnodemokratickú… Dnes je úlohou strán, hlavne tých moderných, robiť aktivizmus. Raz migračný, potom klimatický, pandemický, atlantický (vojnový) či dúhový. Vždy podľa aktuálneho zadania a nastavenia kampane.
Ring sa potom delí na tých, ktorí v aktivizme a plnení pokrokových úloh vynikajú. Napríklad progresívci, Hegerovi demokrati, Čaputová, Kolíková, pred ňou Kiska. A na rebelov, ktorých následne médiá odpisujú ako „toxických” a „neprijateľných“.
Popritom je tu ešte aj šedé pásmo strán ako OĽaNO. Dosadili do úradov stovky aktivistov, potichu pretlačili transrodové normy, pri pandemickej a vojenskej politike vykazovali vysoký stupeň poslušnosti a predklonu, no občas zatiahli ručnú brzdu. A zaťali sa. Ako Matovič v novembri, keď odmietol podporiť LGBTI požiadavky. Alebo vtedy, keď sa opovážil nakúpiť okrem západných aj zopár ruských vakcín – čo ako premiér neprežil (Čaputová, Kolíková a nakoniec aj SaS si vynútili jeho demisiu).
Mimochodom, bokom hlavného predpísaného prúdu, na hrane kritickej a provokačnej politiky, ktorá sa vyhraňovala proti progresívnej agende, boli krátky čas aj Hlina alebo Sulík. Jeden ako konzervatívec a neskôr líder kresťanských demokratov, druhý ako pravicový liberál. Progresívna tlač v tom čase Sulíka odpisovala ako fašistu a hlásala, že je väčšie zlo ako Fico (ktorý vtedy vypĺňal prihlášku do „pevného jadra EÚ“).
Poloha politického realizmu a svojprávneho uvažovania však dlho nevydržala ani Sulíkovi, ani Hlinovi. Zlomový bol rok 2019.
(viac…)
Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.
Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:
Mesačné predplatné
iba 7,99€— každý 4 týždeň
- odomknuté okamžite
- platba kartou
Ročné predplatné
iba 89,00€— každý rok
- odomknuté okamžite
- platba kartou a prevodom
Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.
Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.
Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]
