Sankcie vraj majú vyhladovať Rusov. Naozaj veríme, že zbožné želania majú moc meniť realitu?

Emmanuel Macron, Fumio Kišida, Joe Biden, Olaf Scholz a Rishi Sunak počas samitu skupiny G7 v Japonsku. Foto: TASR/AP

Vedenie krajín G7, teda lídri Západu plus Japonsko, sa na víkendovom stretnutí uzniesli na ďalších sankciách voči Rusku a hneď v prvý deň samitu ich aj schválili. K novým obmedzeniam pritom dochádza bez reflexie, či tie predchádzajúce mali zmysel. A či vôbec prispievajú k svojmu cieľu, pre ktorý vznikli.

Podľa presvedčenia západných lídrov ďalšie sankcie údajne „vyhladujú ruskú vojnovú mašinériu“, ktorá tak nebude mať prístup k technológiám, službám a priemyselným produktom G7. Keďže rovnaký cieľ mali mať všetky ostatné kolá predchádzajúcich sankcií, Rusko by podľa nich malo byť už dávno zlikvidované. A to hneď niekoľkokrát.

Zdá sa, že tu čosi nesedí.

Novými sankčnými opatreniami by chceli veľkohubí G7 optimisti obmedziť vývoz materiálu, ktorý je pre Rusko dôležitý na bojisku.

Ako voda v koši

Lídri Západu sa zhodli na tom, že zakážu dovoz ruských diamantov s cieľom obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu voči Ukrajine. USA a Británia zrušia tiež dovoz hliníka, medi a niklu. Príznačne, k tomuto druhému cieľu sa už nepridala Európska únia. Niet div, keď si krátko predtým na základe ideologických motívov odhlasovala, že nechce byť závislá na ázijských vzácnych kovoch potrebných pre výrobu elektrických áut.  

Jeden by povedal, že ak sa nejaký nástroj časom ukáže ako nefunkčný a kontraproduktívny, budeme hľadať iný. Západ však postupuje opačne: ak sa z deravého koša vylieva voda, riešením by vraj malo byť naliať do neho ešte viac vody. A zároveň sa svorne ubezpečovať, že tentoraz to už vyjde.

Posledný rok ukazuje, že funkčnosť sankcií je skôr zbožným želaním ako realitou. Rusom sankcie síce uškodia, no jeho hospodárstvo nepoložia a nezmenia ani jeho odhodlanie pokračovať vo vojne. To bol práve hlavný cieľ.

Pamätáte si ešte na rok staré prísľuby, ako sa všetci povinne musíme zhodnúť na sankciách, ktoré rozložia ruskú ekonomiku, a veľmi rýchlo bude po vojne? Dnes už vieme, aké plané boli tieto samodeklarácie, ktoré poukazujú nielen na to, ako veľmi podceňujeme význam a silu súpera práve v období deglobalizácie, keď sa ázijské mocnosti vo vzájomnej spolupráci snažia nájsť alternatívu voči západnej hegemónii.

Práve toto nové myslenie môže byť najvážnejším dlhodobým globálnym dôsledkom vojny na Ukrajine. Čoraz viac ľudí aj na Západe si uvedomuje, že západné sankcie ohrozujú samotnú hegemóniu amerického dolára.

Aby bolo jasné: ak voláme po racionálnom zvážení zmysluplnosti sankcií, nie je to preto, že by niekomu z nás bolo ľúto Ruskej federácie, ktorá vedie agresívnu vojnu. Problém je, že sankcie v previazanej globálnej ekonomike nie sú hrou s nulovým súčtom. Neobmedzujú len Rusov, ale poškodzujú aj ekonomiky Európy, obzvlášť na jej východnom krídle.

(viac…)
Matej Gašparovič

Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.

Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:

Mesačné predplatné

iba 7,99€— každý 4 týždeň

  • odomknuté okamžite
  • platba kartou

Ročné predplatné

iba 89,00€— každý rok

  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom

Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.

Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.

Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]