Prečo „pravý komunizmus“ nikdy neexistoval a nabudúce to určite vyjde

Do následnej hádky sa zapojil takmer celý český Twitter, niektoré známe postavy na neočakávaných stranách. Napríklad europoslanec ODS Jan Zahradil sa pirátky zastal. „Michailidu je z nich jediná, kto za niečo stojí. Nemá aspoň gumové názory a rozumie liečivám a psychotropným látkam. A byť ľavičiar nie je žiadne znamenie. Tento predpotopný antikomunizmus, s komunistickým lampasákom na Hrade, je už smiešny,“ tweetoval.

To pre zmenu vyvolalo debatu, či Česi trpia prílišným primitívnym antikomunizmom. Tú zavŕšil Jan Čulík, akademik na Glasgowskej univerzite a šéfredaktor webu Britské listy. Ten napísal Matejovi Hlavatému, starostovi obce Tětín, ktorý celú akciu kritizoval: „Komunizmus v ČSSR bol pravicový režim, vy hlupák.“

Na výzvu, aby predložil nejaké argumenty a len ľuďom nenadával, Čulík reagoval: „Nie, pretože je to jasné každému, kto ten režim zažil.“ Na výhrady, že politiku znárodňovania, centrálne riadeného hospodárstva, stanovovania cien a platov nemožno v žiadnom prípade považovať za pravicovú, Čulík kritikom odpovedal, „či ten komunizmus zažili, alebo len tak trepete? Pekne je vidieť, ako ste zblbnutí, keď všetko marxisticky redukujete iba na ekonomické vzťahy“.

Svoju tézu nerozvíjal ani v komentári, ktorý v Britských listoch k celej kauze spísal. „Mňa ale najviac pobavilo ohromenie a zúrivý nesúhlas kovaných antikomunistov, keď som poukázal na to, že husákovský normalizačný režim sedemdesiatych a osemdesiatych rokov bol ultrapravicový. Kde to žijú, že to netušia? Čo sa to učí v českých školách?“

Prečo bol teda komunistický režim v Československu pravicový? Ponúka sa jediné vysvetlenie: pretože zlyhal.

Verejné vnímanie všetkých komunistických režimov prechádza rovnakým cyklom, ktorý výborne vo svojej knihe Socialism: The Failed Idea That Never Dies (Socializmus: Neúspešná myšlienka, ktorá nikdy nezomrie) dokumentuje liberálny ekonóm Kristian Niemetz. Najskôr nastáva oslava revolúcie, najmä ak sa podarilo komunistom zvrhnúť nejaký nevábny pravicový režim, tak ako Fidel Castro nahradil Fulgencia Batistu alebo Mao Ce-tung Čankajška. Posledným príkladom je Venezuela za Huga Cháveza, nie je ťažké nájsť nadšené ohlasy, ako Chávezove reformy navracajú majetok a moc prostému ľudu. Nasleduje adorácia režimu a vyhlásenia, že ide o nové zajtrajšky.

Medzi najvýznamnejších západných apologetov stalinského režimu patrili manželia Sidney a Beatrice Webbovci. Obaja boli ľavicoví ekonómovia a členovia tej najvyššej britskej smotánky v prvej polovici dvadsiateho storočia. Aj vďaka ich finančnému daru vznikla prestížna London School of Economics. Sidney Webb bol ministrom v labouristických vládach. A obaja boli uchvátení Stalinom. Webb písal, ako v ZSSR „všetka moc povstáva z ľudu“ a že Stalin je „iba generálnym tajomníkom komunistickej strany“ a „jeho rozkazy nie sú právo“. Tvrdil, že Stalin bol jednoducho len veľmi dobrý v presviedčaní ostatných.