Povedia starému Jackovi Matlockovi do očí, že je proruský?

Minulý týždeň skupina amerických odborníkov z oblasti bezpečnosti, pôsobiacich v minulosti vo vojenských i civilných zložkách, vydala vyhlásenie k stavu vojny na Ukrajine. Názov vyhlásenia znie: „USA by mali byť silou za mier vo svete“.

Títo odborníci sú združení v organizácii Eisenhower Media Network (EMN). Odborníci z EMN zdôrazňujú svoju nezávislosť od Pentagónu a amerického vojensko-priemyselného komplexu a sú voči nim v názorovej opozícii. S týmto postojom súvisí meno prezidenta Dwighta Eisenhowera v názve EMN. Bol to Eisenhower, ktorý vo svojom rozlúčkovom prejave v januári 1961 varoval pred problémom prílišného nárastu vplyvu vojensko-priemyselného komplexu.

Kto podpísal vyhlásenie EMN

Vyhlásenie EMN podpísalo štrnásť odborníkov, zväčša bývalých dôstojníkov, diplomatov a akademikov. Medzi nimi známy Jeffrey Sachs, profesor z Kolumbijskej univerzity, Lawrence Wilkerson, šéf kancelárie ministra zahraničných vecí Colina Powella v čase invázie do Iraku, generál vo výslužbe Dennis Laich, či bývalý veľvyslanec USA v Sovietskom zväze za prezidenta Ronalda Reagana Jack Matlock. K poslednému menovanému sa ešte vrátime.

Vyhlásenie bolo publikované na mnohých webových stránkach a ako platená inzercia sa ocitlo i na stránkach New York Times.

Čo sa hovorí vo vyhlásení

Signatári označujú vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom za katastrofu, spomínajú státisíce jej obetí (zranených a mŕtvych) a odsudzujú „násilie, vojnové zločiny, nerozlišujúce raketové útoky, terorizmus a iné zverstvá, ktoré sú súčasťou tejto vojny“.

Vyzývajú prezidenta Bidena a americký Kongres, aby využili svoju plnú moc na urýchlené ukončenie vojny „prostredníctvom diplomacie, najmä vzhľadom na vážne nebezpečenstvo vojenskej eskalácie“.

Pripomínajú slová prezidenta Johna F. Kennedyho spred šesťdesiatich rokov: „Pri obrane našich vlastných životných záujmov musia jadrové mocnosti predovšetkým odvrátiť tie konfrontácie, ktoré privádzajú protivníka k voľbe buď ponižujúceho ústupu, alebo jadrovej vojny. Prijatie takéhoto kurzu v jadrovom veku by bolo len dôkazom bankrotu našej politiky – alebo kolektívneho želania smrti pre svet“.

Signatári za bezprostrednú príčinu vojny označujú ruskú inváziu, o ktorej hovoria ako o kriminálnej.

Zároveň píšu: „Plány a kroky na rozšírenie NATO k ruským hraniciam však vyvolali obavy Ruska. A ruskí lídri to tvrdili 30 rokov. Neúspech diplomacie viedol k vojne. Teraz je naliehavo potrebná diplomacia na ukončenie vojny skôr, ako zničí Ukrajinu a ohrozí ľudstvo“.

Spomínajú všetky invázie do Ruska zo Západu od Karola XII. cez Napoleona, cisára Wilhelma až po Hitlera. „Rusko vníma rozširovanie NATO a prítomnosť na svojich hraniciach ako priamu hrozbu“ píšu. Zdôrazňujú, že v diplomacii človek musí pochopiť svojich protivníkov, a že to nie je slabosť, ale múdrosť.

Pripomínajú sľuby o nerozšírení NATO na východ, ktoré dávali predstavitelia Západu v roku 1990 a ktoré boli neskôr porušené.

Pripomenuli nespočetné varovania významných amerických politikov, generálov a diplomatov, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo rozšírenia NATO k ruským hraniciam. Medzi varujúcimi uvádzajú ministrov obrany Roberta Gatesa a Williama Perryho, diplomatov Georgea Kennana a Henryho Kissingera. Pripomínajú, že „v roku 1997 päťdesiat významných amerických expertov na zahraničnú politiku napísalo otvorený list prezidentovi Billovi Clintonovi, v ktorom mu odporúčalo nerozširovať NATO, pričom to označilo za politickú chybu historických rozmerov“.

Jack Matlock s prezidentom Vladimirom Putinom a bývalým českým prezidentom Václavom Klausom na Valdajskom klube v roku 2015. Foto: Profimedia.sk

Signatári pripomínajú, že od roku 2007 Rusko dávalo jasne najavo, že „ozbrojené sily NATO na ruských hraniciach sú netolerovateľné – rovnako ako ruské sily v Mexiku alebo Kanade by boli teraz netolerovateľné pre USA alebo ako boli sovietske rakety na Kube v roku 1962.“

Podľa signatárov nie je jasné, prečo vedenie USA a NATO všetky tieto varovania nepochopilo. Možným vysvetlením je „nekompetentnosť, arogancia, cynizmus alebo zradná zmes všetkých týchto faktorov“.

Zároveň signatári dávajú jasne najavo jednu vec. To, že sa pokúšajú o pochopenie ruského pohľadu, neznamená, že schvaľujú inváziu a okupáciu, ani to neznamená, že Rusi nemali inú možnosť ako túto vojnu. Veď signatári aj nazývajú ruskú inváziu kriminálnou. Zdôrazňujú, že aj Rusko aj NATO a USA mali na ceste k momentu vojny aj iné možnosti.

Píšu, že ak „úmyselné provokácie vyvolali rusko-ukrajinskú vojnu“, tak „rovnakým spôsobom ju môže ukončiť cielená diplomacia“ (deliberate diplomacy).

Nespomínajú priamo, že ide o zástupnú vojnu medzi USA a Ruskom, ale nepriamo to naznačuje formulácia: „Nemôžeme a nebudeme podporovať stratégiu boja proti Rusku do posledného Ukrajinca.“

Vyzývajú na okamžité prímerie a začatie rokovaní bez akýchkoľvek dopredu stanovených diskvalifikačných a obmedzujúcich podmienok.

Vyhlásenie sa končí výzvou: Urobme z Ameriky silu za mier vo svete!

Jack Matlock – pamätník pamätníkov

Pristavme sa pri signatárovi, ktorý je obzvlášť pozoruhodný. Jack Matlock má 93 rokov. Svojím životným oblúkom spája obdobie studenej vojny za sovietskeho komunizmu, Gorbačovovej perestrojky, pádu sovietskeho komunizmu, obdobie zániku Varšavskej zmluvy a prísľubov nerozširovania NATO na východ, prísľubu spolupráce veľmocí, rozpadu Sovietskeho zväzu, potom momentu amerického unilateralizmu, odhodlania Ameriky NATO predsa len rozšíriť, obdobie varovania odborníkov pred rozširovaním, ruských protestov proti rozširovaniu, obdobie nárastu nepriateľstva, obdobie štátneho prevratu na Ukrajine, anexie Krymu, katastrofu vojny a snahy ukončiť ju.

Matlock bol aj signatárom varovného listu päťdesiatich

Pozoruhodná je kontinuita Matlockových postojov počas desaťročí, ktorých správnosť sa tragicky potvrdzuje. Matlock bol aj jedným z päťdesiatich signatárov už spomenutého listu odborníkov z roku 1997, ktorý varoval pred rozširovaním. Je tým, ktorý nám dnes môže povedať: ja som vám to hovoril. A podpisom pod vyhlásením EMN nám to vlastne aj povedal.

Bol to Reaganov človek

Matlock sa ako 27-ročný stal diplomatom, hovorí o sebe, že od vstupu do diplomacie vždy na otázku, čo si od diplomatickej kariéry sľubuje, odpovedal, že by sa chcel stať veľvyslancom USA v Sovietskom zväze.

Americká zahraničná politika sa riadila stratégiou Georgea Kennana o zadržiavaní komunizmu. Kennan bol Matlockovým dobrým priateľom. Matlock sa začiatkom 60. rokov stal tretím tajomníkom na ambasáde v Moskve. Počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962, keď svet stál na prahu jadrovej vojny, prekladal komunikáciu medzi prezidentom Kennedym a Nikitom Chruščovom.

Od roku 1971 bol na ministerstve zahraničných vecí riaditeľom odboru sovietskych záležitostí. V polovici 70. rokov sa vrátil do Moskvy už ako dvojka na americkej ambasáde. V tom období americké ministerstvo zverejnilo tvrdenie, že Sovieti vysielali na budovu ambasády nízkofrekvenčné žiarenie, ktoré mohlo ovplyvňovať zdravotný stav pracovníkov ambasády. V roku 1977 vypukol na ambasáde veľký požiar, pri ktorom museli byť pracovníci ambasády evakuovaní. O tejto udalosti vypovedal v roku 1998 bývalý agent KGB Viktor Šejmov. Podľa neho požiar vyvolala KGB, aby sa jej agenti pod krytím hasičov mohli dostať do citlivých priestorov ambasády.

Tretíkrát sa Matlock vrátil do Moskvy v roku 1981 ako chargé affaires a bol úradujúcim veľvyslancom, keďže veľvyslanec nebol menovaný. Bolo to v čase, keď svet počúval správy o tom, ako je nová budova amerického veľvyslanectva prešpikovaná sovietskymi odpočúvacími zariadeniami.

Prezident Ronald Reagan v roku 1983 menoval Matlocka do Národnej bezpečnostnej rady ako svojho osobitného zmocnenca a riaditeľa európskych a sovietskych záležitostí.

V roku 1984 bol Matlock autorom Reaganovho prejavu, v ktorom prezident povedal, že USA a Sovietsky zväz majú spoločné záujmy, ako zabrániť vojne a znížiť úroveň zbrojenia.

Po nástupe Gorbačova mal Matlock kľúčovú úlohu v príprave Ronalda Reagana na historické stretnutie s Gorbačovom v Ženeve na jeseň 1985. Pripravil pre neho 21 správ o Sovietskom zväze. Reagan dokonca zorganizoval nácvik nastávajúceho rokovania s Gorbačovom, na ktorom Gorbačova predstavoval Matlock.

Samit Reagana a Gorbačova v novembri 1985 v Ženeve. Jack Matlock druhý po ľavej ruke Reagana, na konci stola. Foto: wikimedia

Ani počas oteplenia vzťahov neváhal Matlock podporovať tvrdý americký postoj, keď to považoval za správne. Bolo tomu tak napríklad v roku 1986 v kauze amerického novinára Nicholasa Daniloffa, ktorého neoprávnene zatkla KGB.

V roku 1986 na konferencii v lotyšskej Jurmale Matlock zdôraznil, že USA nikdy neuznali obsadenie pobaltských krajín Sovietskym zväzom, čím povzbudil Lotyšov v zápase o nezávislosť. 

V rokoch 1972 – 1991 sa Matlock zúčastnil na všetkých americko-sovietskych samitoch s výnimkou stretnutia Jimmyho Cartera s Leonidom Brežnevom v roku 1979.

V roku 1987 sa stal Matlock veľvyslancom v Moskve. Vďaka perestrojke boli vzťahy medzi Amerikou a Sovietmi dobré. V roku 1988 sa konala triumfálna Reaganova cesta do Moskvy.

A pokračovali i obvyklé problémy. V apríli 1991 zažili pracovníci ambasády opäť požiar. Médiá citovali neuvedených predstaviteľov americkej vlády, podľa ktorých šlo opäť o pokus sovietskej tajnej služby o preniknutie do budovy ambasády.

V júni 1991 veľvyslanec Matlock varoval Gorbačova pred štátnym prevratom. Matlock skončil vo funkcii osem dní pred nevydareným augustovým pučom. O niekoľko mesiacov sa Sovietsky zväz rozpadol.

Po odchode do diplomatickej výslužby Matlock prednášal na univerzite a písal knihy. Napísal knihu o rozpade Sovietskeho zväzu a potom knihu Reagan a Gorbačov: Ako skončila studená vojna.

V roku 1997 podpísal spomínaný list päťdesiatich proti rozšíreniu NATO. Hoci bol republikánskeho presvedčenia, v roku 2004 kritizoval politiku Georgea W. Busha a jeho inváziu do Iraku.  

Poviete starému Matlockovi, že je proruský?

Jacka Matlocka možno považovať za najvýznamnejšieho signatára vyhlásenia Eisenhower Media Network. A to vďaka jeho skúsenostiam.

Vieme, ako to v terajšej dobe chodí. Každému, kto pomenuje príčinný vzťah medzi rozširovaním NATO na Ukrajinu a ruskou inváziou, sa ujde poznámka o proruskosti, o kremeľskom naratíve a o Putinových užitočných idiotoch. A nie je mu nič platné, že tú inváziu odsudzuje.

Aj Matlockovi sa to ujde. Veď aj Kissingerovi povedali, že už je senilný.

Ale nech si Matlockovi kritici prečítajú ešte raz jeho životopis. A nech sa sami seba opýtajú, či by mu povedali do očí, že je proruský. A či by im to nepripadalo predsa len trochu hlúpe.

 O sovietsko(rusko)-amerických vzťahoch vie toľko, ako nikto zo žijúcich ľudí. O podstate niekdajšieho sovietskeho komunistického režimu vie všetko a nerobí si ani žiadne ilúzie o súčasnom Rusku. A nezabúdajme. Ruskú inváziu označil za kriminálny čin.

Bol v strede udalostí v čase kubánskej raketovej krízy v roku 1962 a predvídal súčasnú krízu. A tá súčasná kríza naozaj nastala a potvrdila oprávnenosť varovného listu z roku 1997, ktorý spolu s desiatkami ďalších napísal. A tá súčasná kríza sa podobá  tej z roku 1962 práve priblížením sa k jadrovému konfliktu.

K Matlockovej skúsenosti patria aj vzťahy medzi veľmocami a osobitne vzťah Reagana a Gorbačova. Napriek silnému antikomunizmu Reagana a Gorbačovovej viere v komunizmus obaja zvolili prostriedky diplomacie a šťastne ukončili studenú vojnu.

Dnes už až v taký šťastný koniec dúfať nemôžeme. Po zlom americkom politickom úsudku, následnom zlom ruskom úsudku a rozpútaní vojny a po ukončení rozhovorov v Istanbule pred rokom už dobré riešenia neexistujú. Existujú však riešenia zlé, horšie a katastrofálne.

O diplomatické riešenie sa pokúšali ukrajinská a ruská delegácia na stretnutiach v Istanbule v prvom mesiaci vojny. Vyzeralo to nádejne, ale potom Volodymyra Zelenského v Kyjeve navštívil Boris Johnson. Zelenskyj potom začal rokovania odmietať. Svedectvo o vtedajšom odpore Západu voči diplomatickému riešeniu podal tohto roku i bývalý izraelský premiér Naftali Bennett.

Je dnes Ukrajina na tom lepšie ako pred rokom?

Keď dnes Jack Matlock s autoritou svojej predvídavosti a celoživotnej skúsenosti navrhuje cestu diplomacie, povie mu niekto, že je proruský?