Aj keď je dnes Eduard Heger lídrom liberálnej politickej strany, mnohí ho naďalej považujú za kresťanského či konzervatívneho politika. Preto je potrebné povedať to jasne: Eduard Heger už nie je predstaviteľom konzervatívnej ani kresťanskej politiky.
Po tom, čo Eduard Heger oznámil vznik strany Demokrati, predstavil jej lídrov a on a jeho spolustraníci poskytli niekoľko rozhovorov, z ktorých vyplynulo, že z kresťanského politika je teraz liberál, sa zdalo, že sa jeho pozícia v konzervatívnom a kresťanskom prostredí definitívne skončila.
No v poslednom období som sa viackrát stretol s tým, že expremiéra sa snažili niektorí ľudia z konzervatívneho či kresťanského prostredia rehabilitovať. Udialo sa tak na niektorých verejných podujatiach, na ktorých som sa zúčastnil.
Tieto náznaky následne potvrdil prieskum medzi čitateľmi denníka Postoj, v ktorom 80 percent ľudí odpovedalo, že navštevuje bohoslužby aspoň raz za týždeň a 70 percent sa označilo za konzervatívcov. No čo je prekvapivé, v ankete o tom, ktorý politik najlepšie reprezentuje konzervatívnu politiku, vyhral Eduard Heger. Aj keď expremiér získal „len“ 17,4 percenta hlasov a v tesnom závese za ním bol Milan Krajniak (17 percent), aj tak je tento výsledok nemalým prekvapením.
Prečo je takýto výsledok ťažko pochopiteľný, ukázal Eduard Heger aj pred dvoma týždňami v debate medzi ním a Milanom Majerským, ktorú organizoval Denník N. Priznal sa napríklad, že by hlasoval za registrované partnerstvá. Keď boli témou potraty, povedal, že osobne si myslí, že život sa začína počatím, no zákazy podľa neho situáciu nevyriešia, a preto nechce podporovať žiadne ďalšie zákazy. Navyše skonštatoval, že za svojho najbližšieho politického partnera považuje stranu Progresívne Slovensko. Možno aj preto nezrušil podpis nad usmernením, ktoré malo za cieľ výrazne uľahčiť úradnú zmenu pohlavia.
Nechajme teraz bokom otázku, prečo sa človek s takýmito názormi snaží o spojenie s KDH, a nie s Progresívnym Slovenskom, obzvlášť, ak ho považuje za svojho najbližšieho partnera. Dôležitou otázkou je tu jeho vzťah ku kresťanstvu a konzervativizmu.
Zostaňme však pri spomínanej debate a pozrime sa, čo katolícka cirkev hovorí na jednotlivé témy.
Registrované partnerstvá
Čo sa týka registrovaných partnerstiev, je jasné, že cirkev takéto zväzky nepodporuje. Hovorí o tom napríklad dokument s názvom Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami, ktorý vydala v roku 2003 Kongregácia pre náuku viery. Tú v tom čase viedol ako prefekt Jozef Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. Pripomeňme, že tento dokument mal výslovný súhlas vtedajšieho pápeža, dnes už svätého Jána Pavla II. V tomto dokumente sa jasne píše, že „rešpekt voči homosexuálnym osobám v nijakom prípade nemôže viesť k schvaľovaniu homosexuálneho správania alebo k právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov.“
Na jeho konci je pasáž venovaná priamo zákonodarcom:
„Ak sú všetci veriaci povinní postaviť sa proti právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov, katolícki politici sú – vzhľadom na zodpovednosť, ktorá im prináleží – viazaní touto povinnosťou ešte väčšmi. … V prípade, že sa v parlamente prvý raz predkladá návrh zákona podporujúceho homosexuálne zväzky, má katolícky poslanec morálnu povinnosť jasne a otvorene vyjadriť svoj nesúhlas a hlasovať proti takémuto návrhu zákona. Dať svoj hlas legislatívnemu textu, ktorý poškodzuje dobro spoločnosti, predstavuje ťažký nemorálny čin.“
Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.
alebo
Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného
Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa. Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.
