Zistilo sa, že sa na ruskom ústavnom súde sa našla kópia mapy zo 17. storočia, autormi sú Francúzi a Ukrajina na nej nie je. Téme a jej súvislostiam sa venuje profesor Lipitsky, ktorý predsedu ústavného súdu Zorkina osobne pozná. Príbeh ponúka podivnú správu o stave Putinovho uvažovania o Ukrajine.
V roku 1954 sa v Sovietskom zväze oslavovalo 300. výročie zjednotenia Ukrajiny a Ruska. Bol to taký veľkolepý sviatok, že hoci som bol vtedy iba malé dieťa, dodnes si naň spomínam. Ukrajina pri tomto výročí dostala od Ruska neobyčajný dar – polostrov Krym. Dnes to znie absurdne, ale vtedy jej Krym v mene Ruska odovzdalo prezídium (ako sa vtedy nazývalo politbyro) Ústredného výberu Komunistickej strany a Najvyšší soviet ZSSR.
Vtedy som prvýkrát počul o Bohdanovi Chmeľnyckom (1595–1657). Bol to vodca (hajtman) záporožských kozákov, ktorý v roku 1654 prisahal vernosť ruskému cárovi – Alexejovi Romanovovi, otcovi Petra Veľkého. Schválila to takzvaná Perejaslavská rada – podľa očitých svedkov sa prítomní kozáci zhromaždili v kruhu a podporili hajtmana súhlasným výkrikom. Či to má skôr prvky priamej či inej formy demokracie, povedané dnešným slovníkom, nechajme radšej bokom.