Horúcim trendom politickej Európy je prepad preferencií Zelených v Nemecku a súbežný vzostup pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Otázka dnes nestojí ani tak, či majú tieto dva pohyby potenciál zmeniť zloženie nemeckej vlády. Jednak nemajú, najsilnejší zostávajú kresťanskí a sociálni demokrati s 28, respektíve 20 percentami. A jednak to pri pohľade zvonku nie je úplne tá kľúčová vec. Kľúčová otázka je, či tieto trendy majú potenciál zmeniť akési základné nastavenia v zásadnom členskom štáte EÚ. Pretože potom by sa menila nálada aj v únijových inštitúciách, na európskych radách a aj slovenský občan by to časom spozoroval na absentujúcej buzerácii.
Pohľad do nemeckých prieskumov: rôzne agentúry, samozrejme, hlásia trochu iné čísla, ale aj v tých najviac sledovaných, najoficióznejších, ako je Deutschlandtrend od firmy Infratest Dimpa pre prvý kanál verejnoprávnej televízie, sa úplne ostrakizovaná AfD šplhá k 18 percentám, čo je zhruba dvojnásobok oproti stavu pred rokom. Vládni Zelení, naopak, sú už len na 60 percentách podpory pred rokom, dnes majú medzi 15 a 13 bodmi.
A pre politickú atmosféru v krajine je ešte smerodajnejšie poradie spokojnosti s jednotlivými politikmi. Tento rok vo februári sa minister hospodárstva a šéf Zelených Robert Habeck slnil na druhom mieste, spokojných s ním bolo 47 percent respondentov. Pred Habeckom bola už len spolupredsedníčka jeho strany, ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Tá však v politickej prevádzke nie je veľmi dôležitá, určite nie v porovnaní s vicekancelárom Habeckom, ktorý má prinajmenšom rovnaký vplyv ako jeho priamy nadriadený, pomerne slabý sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz.