Od zverejnenia chatbotu ChatGPT spoločnosti OpenAI v novembri minulého roka je generatívna umelá inteligencia témou číslo jedna. Chatbot je založený na novej verzii veľkého jazykového modelu GPT (generative pre-trained transformer), ktorá je výrazne lepšia než predchádzajúce modely.

Kontroverzie sú mnohé. Debata sa vedie o tom, či ide o prelom alebo len ďalšiu evolúciu informačných technológií. Ešte viac pozornosti viažu otázky, aké budú možné následky rozvíjania nástrojov umelej inteligencie. A v nadväznosti na to, či a ako by mali byť tieto technológie regulované.

Ponechajme bokom veľké témy, aké škody môže napáchať umelá inteligencia v spoločnosti a či by mal byť vývoj veľkých jazykových modelov pre tieto obavy (dočasne) zastavený. V ekonomickej rovine sa debata orientuje na zvyšovanie produktivity práce a zmeny na trhu práce, ktoré umelá inteligencia môže priniesť vrátane nezamestnanosti v mnohých profesiách.

Predtým, než začneme uvažovať o možnej regulácii nástrojov umelej inteligencie, mali by sme si položiť otázku, či bude efekt takejto regulácie pozitívny a či vôbec bude účinná. Blokovanie ChatGPT zo strany talianskych úradov od apríla tohto roku naznačuje, že odpoveď na obe otázky môže byť negatívna.

Výrazný pokles produktivity

Nedávna štúdia austrálskych výskumníkov Kreitmeira a Raschkyho, ktorá zatiaľ neprešla recenzným konaním, ukazuje významný krátkodobý efekt zablokovania ChatGPT na produktivitu talianskych softvérových vývojárov. Výskum porovnával produktivitu ôsmich tisícov používateľov softvérovej platformy GitHub z rôznych európskych štátov pred a po zavedení blokácie.

ChatGPT je všeobecne prístupný prostredníctvom webovej stránky. Okrem textov v ľudských jazykoch je schopný na základe pokynov generovať kód vo viacerých programovacích jazykoch, čo môže značne zrýchliť prácu programátorov.

Taliansko zablokovalo prístup k tomuto nástroju od 1. apríla tohto roku. Rozhodnutie talianskeho úradu pre ochranu osobných údajov vychádzalo z obavy, že OpenAI porušuje predpisy o nakladaní s osobnými údajmi (GDPR) a túto skutočnosť chcel úrad preskúmať. Už skôr zablokovali ChatGPT niektoré iné štáty ako Čína, Rusko či Severná Kórea.

Pokles produktivity talianskych vývojárov, ktorý nasledoval po zablokovaní ChatGPT, ukazuje niekoľko skutočností. Prvá je, že hoci je ChatGPT pomerne nový nástroj, softvéroví vývojári ho rýchlo prijali a využívali.

Druhý fakt je, že jeho používanie značne zvyšuje produktivitu práce, aspoň v určitom segmente. Plynie z toho záver, že obmedzenie používania GPT je nákladnou reguláciou minimálne v zmysle produktu, ktorý spoločnosť stratí. A pokiaľ je lokálne, môže znamenať stratu konkurencieschopnosti.

Regulácia s krátkodobým účinkom

Blokovanie ChatGPT síce vyvolalo u talianskych vývojárov pokles produktivity, ten však pretrval len dva pracovné dni (blokácia platila od soboty, pokles sa prejavil v pondelok a utorok). Kreitmeir a Raschky sa preto zamerali na možné spôsoby, ako blokovanie možno obísť – konkrétne využitie VPN alebo šifrovanej siete Tor.

V prvom prípade sa výskumníci zamerali na záujem Talianov o termín VPN vo vyhľadávači Google. Ten sa v prvých pracovných dňoch naozaj výrazne zvýšil, v pondelok po zablokovaní ChatGPT o viac než 50 percent a v priemere za celý prvý týždeň bol nárast 20-percentný. Z toho nemožno priamo usúdiť, koľko používateľov VPN využilo, iba záujem – ten však zjavne nebol náhodný.

V prípade siete Tor boli dostupné údaje o skutočnom využití. To sa hneď od pondelka po zablokovaní zvýšilo a zvýšené zostalo po celý týždeň, ktorý výskumníci sledovali.

Návrat produktivity softvérových vývojárov na pôvodnú úroveň v kombinácii s indíciami o využití nástrojov na obchádzanie regulácie dáva pomerne jasný obraz toho, čo sa v Taliansku stalo. Zablokovanie ChatGPT poškodilo produktivitu vývojárov, tí však veľmi rýchlo našli spôsob, ako reguláciu urobiť neúčinnou.

Znalci talianskej ekonomiky sa možno pousmejú. Tento prípad koncentrovaným spôsobom ukazuje, ako Taliani fungujú – množstvo nekvalitnej regulácie kompenzujú veľkou kreativitou v jej obchádzaní.

Uvedený prípad však zrejme neukazuje ani tak na špecifiká Talianska, ako skôr na charakteristiku daného odvetvia. Regulácia internetovej ekonomiky nie je jednoduchá a pokiaľ umelá inteligencia naozaj výrazne zvyšuje produktivitu, motivácia na hľadanie cestičiek obchádzajúcich zákazy bude veľká.

Možno by s hľadaním dobrej regulácie mohla pomôcť umelá inteligencia. Napokon, často generuje lepšie texty než mnohí politici.