Prečo chcú dnes centrálni bankári vyššiu nezamestnanosť a politici nie
Ani rast HDP, ani miera inflácie, ale nezamestnanosť. Nič nie je dnes v Európe a v Spojených štátoch dôležitejšia štatistika. Nemalo by nás to zasa až tak prekvapovať, pretože nezamestnanosť je na individuálnej úrovni pre každého pracujúceho úplne kľúčová, ale ovplyvňuje aj deti pracujúcich a odvody na dôchodcov
Krach na burze v New Yourku v roku 1929 sôsobil veľkú hospodársku krízu, ktorú sprevádzala aj masová nezamestnanosť. Ilustračné foto: Wikimedia
Krach na burze v New Yourku v roku 1929 sôsobil veľkú hospodársku krízu, ktorú sprevádzala aj masová nezamestnanosť. Ilustračné foto: Wikimedia
S nezamestnanosťou sa spája horšie zdravie, viac zdravia ohrozujúceho správania, rozpady vzťahov i samovraždy. Potiaľ to nie je nič prekvapujúce, ale v čase vysokej inflácie sa na nezamestnanosť musíme pozerať ešte trochu inými a, paradoxne, aj trochu inými očami. Vyššia nezamestnanosť by nám totiž pomohla.
Chcieť vyššiu nezamestnanosť znie ako rúhanie sa a nikto v skutočnosti nechce, aby ľudia prichádzali o prácu. Ale aj tak trochu áno. Centrálnym bankám by sa to hodilo. A snažia sa o to.
Nízka nezamestnanosť totiž v niektorých krajinách tlačí infláciu nahor. Sú na to dva dôvody. Po prvé, nízka šanca na nezamestnanosť zvyšuje chuť domácností míňať a zvyšuje ceny. Ľudia sa necítia ohrození stratou príjmu a dokonca vedia, že keby o prácu prišli, na prehriatom trhu práce si zamestnanie čoskoro nájdu. Po druhé, nízke počty nezamestnaných zvyšujú rast nominálnych miezd. Nielenže je práca, ale je aj čoraz lepšie platená, hoci rast miezd nie vždy nutne prevýši infláciu. Výhľad na rast miezd potom zvyšuje inflačné očakávania domácností.
A inflačné očakávania sú alfou a omegou toho, čo dnes potrebujú centrálne banky krotiť. V konečnom dôsledku im potom nezostáva nič iné, než zvyšovať sadzby a rozpredávať štátne dlhopisy. A tiež zvýšiť nezamestnanosť. Inak by sa s inflačnými očakávaniami nemohli ľahko popasovať.
To sa, pochopiteľne, nepáči a nebude páčiť politikom. Trvá to, takže efekty nevidíme hneď, ale ak by nezamestnanosť začala rásť, vlády by sa pustili do protiútoku a skúsili trh práce udržať v čo najlepšej kondícii.
Takýto boj medzi vládou a centrálnou bankou o zamestnanosť môže napokon viesť k vyšším úrokovým sadzbám po dlhší čas. A to nikdy neveští nič dobré. Sú to práve vysoké sadzby, ktoré prudko poskočili nahor a zostali vysoké po dlhší čas, čo bolo v povojnovom období najčastejšie rozbuškou veľkých hospodárskych problémov.
Dúfajme, že tentoraz sa to všetko centrálnym bankám podarí, ale nie je to ľahká úloha. Nakoniec, sadzby už sú významne vysoko a nezamestnanosť stále rekordne nízka. Zatiaľ to ako úspech nevyzerá. A kým sa nezamestnanosť nezvýši, nebude po všetkom.
