Trizuljakovci – osudy umeleckej rodiny v časoch komunizmu
V bratislavskom Pistoriho paláci sú vystavené diela manželov Alexandra a Evy Trizuljakovcov spoločne s prácami ich detí a vnúčat. Umelecký záber príslušníkov jednej rodiny je široký – od výtvarného umenia cez architektúru, hudbu až po literatúru.
22alexander trizuljak
Alexander Trizuljak (1921-1990). Foto. archív rodiny
Alexander Trizuljak je jednou z najvýraznejších sochárskych osobností druhej polovice 20. storočia. Väčšina jeho diel sa dodnes nachádza vo verejnom priestore, komorná tvorba je zachovaná v galerijných zbierkach. K Trizuljakovi patrí aj jeho rodina, zvlášť po jeho smrti v roku 1990 zohráva dôležitú rolu pri jeho pripomínaní a propagovaní. Teraz sa ako rodinný celok predstavia aj umelecky. Manželka Eva bola výtvarníčkou, jej diela sú komornejšie – maľba, tapiséria, pastel. V rodine tiež vyrástlo osem talentovaných detí a umeleckej tvorbe sa venujú aj vnúčatá.
Alexander Trizuljak bol autorom skutočných monumentov socialistického realizmu – socha vojaka na vrchole pamätníka Slavín je jeho asi najznámejším a erbovým dielom. Do konca 60. rokov tvoril na objednávku komunistického režimu, preto má aj toľko sôch vo verejnom priestore, začiatkom normalizácie bol do istej miery „vyradený“ z verejného života. Do istej miery preto, že naďalej aktívne tvoril a jeho dielo bolo verejne prístupné, najmä preto, že išlo o sakrálne diela. Počas svojho života sa však nedočkal celkovej odbornej interpretácie svojej tvorby. V kontexte slovenského umenia sa o ňom objavujú len útržkovité zmienky, o pravidelné pripomínanie sa stará najmä jeho rodina.