Bez vône benzínu. Norma Euro 7 chce zabiť klasické autá
Už od normy Euro 1 z roku 1992 nemieri tento rad predpisov pre autá na emisie oxidu uhličitého, ale na emisie látok, ktoré môžu bezprostredne ohrozovať zdravie. Norma nerieši klímu, ale vzduch, ktorý dýchame. Stanovuje limity pre jedovaté, potenciálne karcinogénne emisie, ako je oxid uhoľnatý, pre takzvané nespálené uhľovodíky, a hlavne pre emisie pevných častíc a dvoch oxidov dusíka.
Ilustrácia: Vlado Paľša
Ilustrácia: Vlado Paľša
Prvý z nich, oxid dusnatý (NO), sám osebe človeku príliš neškodí, avšak za prítomnosti kyslíka sa mení na nebezpečnejší oxid dusičitý (NO2), ktorý potom spoločne s nespálenými uhľovodíkmi v mestách dokáže vytvárať vrstvu takzvaného letného smogu. Oxid dusičitý napáda všetko, čo oxiduje – aj rastlinné alebo telesné tkanivá. Vo veľkých dávkach teda objektívne škodlivý je.
Druhým typom emisií v Euro 7, nad ktorým ani ekoskeptici nemôžu úplne mávnuť rukou, sú takzvané pevné, niekedy aj jemné častice. Uvoľňujú sa počas jazdy z výfuku, kde vznikajú spaľovaním pohonnej hmoty, ale aj z pneumatík a brzdových diskov. Problém, ktorý dnes predstavujú pevné častice z výfuku, môžeme chápať aj ako daň za úspechy vo vývoji: čím dokonalejšie sa pohonná hmota v aute spálila, tým menšie pevné častice emituje a tie potom tým ľahšie prenikajú do ľudského tela. Pevné častice sú väčšinou sadze a sadze samy osebe zdraviu neškodia. Môžu sa však správať ako kondenzačné jadro, keď na ich povrchu kondenzujú látky, ktoré sa nestihli zmiešať s kyslíkom, nezoxidovali sa dokonale a chemicky sa premenili dajme tomu na karcinogénne polyaromáty.