Smrťou bývalého premiéra Silvia Berlusconiho sa v Taliansku skončila jedna éra. Hoci ho sužoval koktail smrteľných chorôb, bránil sa mu Berlusconi s charakteristickou húževnatosťou až do poslednej chvíle. Keby mal niekto charakterizovať život bývalého televízneho magnáta, dalo by sa povedať, že okrem smrti prežil všetko.
Okrem iného dokázal svojho času takmer nemožné, totiž zostaviť vládu, ktorá vydržala v kreslách počas celého volebného obdobia (2001 až 2006), čo je v modernom Taliansku netypické. Tamojšia politická scéna je totiž natoľko nestabilná, že priemerný premiér nevydrží vo funkcii ani rok.
S práve zosnulým Berlusconim sa ťahalo množstvo škandálov, od sexuálnych „bunga-bunga“ večierkov až po skutočnosť, že sa obklopoval ľuďmi napojenými na mafiu. Počas jeho vlády azda ani nebol taký deň, aby v novinách nevyšiel nejaký morálny odsudok na jeho adresu. Jeho voličom to však, zdá sa, bolo jedno.
Ekonomická liberalizácia Talianska, ktorá sa počas jeho vlády odohrala, nebola ani zďaleka taká dôsledná a rozsiahla, ako ju prezentoval, ale o určité uvoľnenie oťaží predsa len išlo. A to bolo v Taliansku, kde je byrokracia skoro rovnako tvrdohlavá a pritom agilná ako vo Francúzsku, potrebné. Dôležitou zložkou Berlusconiho popularity boli aj jeho televízne stanice a skutočnosť, že vlastnil futbalový klub AC Miláno.