Pred voľbami sa často hovorí o demokracii. Hlavne sa vyslovujú rôzne obavy, aby sa vyvolal pocit, že tentoraz (ako vždy) ide o voľby zásadné, že sme opäť na akejsi osudovej križovatke. A dôvod je obvykle pragmatický – mobilizovať voliča.
Náš predvolebný priestor momentálne ovládli dva varianty tejto témy. Jeden (prevažne opozičný) šíri znepokojenie, že voľby budú zmanipulované či dokonca sfalšované (hoci tu aj exminister Naď prispel rozprávkou o ruských peniazoch pre Smer). Druhý zase straší, že po voľbách nás čaká koniec doterajších slobôd, ak vyhrá Fico. A jedno aj druhé mieri na podstatu demokratického zriadenia. Ich hodnotenia sú však rozdielne. Kým podsúvanie možnej manipulácie volieb je odsudzované ako nebezpečný hoax, tak hrozba Ficom je považovaná za fakt, o ktorého pravdivosti niet sporu.
Je pritom pozoruhodné, že práve tí, ktorí odsudzujú (a nie neoprávnene) spochybňovanie volieb, zároveň zdôrazňujú, že doteraz každé voľby na Slovensku prebehli slobodne, nech vládol ktokoľvek. Nechtiac tak poskytujú pozitívnu referenciu aj tomu, o kom tvrdia, že je hrozbou pre demokraciu. Pretože Smer z pozície moci až trikrát garantoval férový priebeh parlamentných volieb, z toho dvakrát akceptoval výsledok, ktorý ho odsunul do opozície a demokratické inštitúty nezmenil ani v období, keď tvoril jednofarebnú vládu.