Mali by sme mať v Európskej únii jednotnú sadzbu DPH?

Harmonizácia daní je lákavá a Európskej únii by sa páčila. Popri všetkých možných harmonizáciách sú spoločné pravidlá pre DPH zatiaľ len veľmi široké. Európska komisia nám hovorí, koľko a akých sadzieb môžeme mať a čo v nich môže byť. Ale výšku dane máme všetci inú.Hlavným argumentom pre jednotnú sadzbu je niečo, čo nikto nerozporuje, teda jednoduchosť. Tá je z pohľadu daňovej spravodlivosti cnosť. Chceme, aby boli dane čo najjednoduchšie, už len kvôli tomu, aby sa daňoví poplatníci nedostávali pre nevedomosť do problémov so zákonom, alebo kvôli tomu, že zložitosť systematicky znevýhodňuje chudobnejšiu časť spoločnosti, pre ktorú je prohibitívne drahé využívať diery v systéme na vlastný prospech.Jedna sadzba tejto dane naprieč Európskou úniou by tiež z definície zamedzila karuselovým dohodám a predovšetkým zobrala politikom možnosť rozdávať znížené sadzby DPH ako predvolebné darčeky. Znížené sadzby tejto dane sú obvykle popisované ako sociálna politika, hoci ich tak nemožno vnímať. Treba povedať, že systematicky viac pomáhajú bohatším, ktorí tovar a služby v týchto sadzbách nakupujú viac a drahšie. Znížená sadzba na vodu viac pomôže tomu, kto si napúšťa bazén, dokonca aj nižšie sadzby plienok viac pomôžu tomu, kto nakupuje luxusné a drahé plienky.Potiaľ by sa zdalo, že harmonizácia DPH na jednu sadzbu je nielen v rámci krajiny, ale aj medzi krajinami rozumnou voľbou. Rovné sadzby majú však aj svoje náklady. Tým hlavným je eliminácia daňovej konkurencie medzi krajinami. Stúpenci harmonizácie ju často chápu aj ako výhodu, avšak platí, že bez konkurencie sa zjednodušuje zvyšovanie daní. Politici by tak získali jednoduchý nástroj, ktorým je zvýšenie daňových príjmov na úkor domácností. To znižuje tlak na politikov, aby reformovali verejné financie na strane výdavkov.Zrušenie sociálneho aspektu nižších sadzieb by sa tiež muselo kompenzovať vyššími výdavkami na sociálnu politiku, typicky v podobe sociálnych dávok. Hoci to ekonomicky môže vychádzať dobre, mení to motiváciu v spoločnosti smerom k poberaniu týchto dávok.A nakoniec nie je ani ľahké považovať len za pozitívum, že sa politikom vezme možnosť „rozdávať“ pred voľbami znížené sadzby. Nie je to rozdávanie, ale z definície len branie menšieho množstva peňazí. Je to tiež presne to, čo politici z podstaty svojej funkcie robiť majú a majú na to legitimitu, ktorá vzišla z volieb. Jednotná sadzba DPH tak napokon môže na papieri vyzerať ako rozumný nápad smerom k spravodlivejším daniam, výsledne je to však skôr nástroj k vyšším daniam a väčšiemu prerozdeľovaniu.