Vojenské operácie v Európe sa už tradične odohrávajú v júni. Známe sú najmä vylodenie v Normandii alebo operácia Barbarossa. Tento mesiac má však oveľa dlhšiu tradíciu vo vojenstve. Pozrieme sa na niekoľko starších bitiek a udalostí, ktorých význam presiahol svoju dobu.
Armády minulosti podobne ako dnešné záviseli od priaznivého počasia. Zem musela byť vysušená, lebo blato pomáhalo obrancom. Komplikovalo presuny trénu, čím mohlo spomaliť útočiace vojsko, prípadne spôsobiť jeho rozdelenie a uľahčiť prepady zo zálohy. Potom komplikovalo útoky, lebo vojaci a kone mohli do neho zapadnúť, čím trpelo udržiavanie formácie a útok tiež strácal akúsi synchrónnosť. Jednotlivé šíky neútočili a nesťahovali sa vo svojich intervaloch a potom dochádzalo ku kolíziám medzi vlastnými jednotkami a aj k stratám. Blato ľahko spôsobilo katastrofu na bojisku, ako sa o tom mohli presvedčiť francúzski rytieri pri Azincourte.
Druhým veľkým problémom bolo jedlo, ktoré značne limitovalo dosah vojenských operácií. Stredoveké európske armády mali problém operovať 500 kilometrov do hĺbky protivníkovho územia práve pre komplikované zásobovanie. Mnohé výpravy sa viedli len na 200 až 300 kilometroch. Samozrejme, boli aj výnimky, ak zásoby mohli viezť lode, išlo o rýchlo sa presúvajúce kočovnícke vojsko na koňoch alebo vojsko prechádzalo spriatelenými územiami. Ale aj vtedy sa veci mohli vyvinúť zle a napríklad uhorské výpravy proti Turkom na Balkán končili neslávne, a to Uhri mali po ceste spojencov.