Smrť teraz padá z neba. Nenápadná, tichá, zákerná. A lacná.

Niektoré drony sa ale tejto deštruktívnej roly dokážu ujať samy, či už zhodením granátu na niečiu hlavu, alebo strmhlavým útokom v štýle kamikadze na najbližší lákavý kus vojenskej techniky, ktorého posádka o ničom nevie. Vysielajú pritom obrazový záznam až do poslednej chvíle; jeden z tých krátkych filmov, v ktorého poslednej sekunde vidíme zdesený výraz vojaka za volantom nákladného automobilu, ako by charakterizoval celú túto novú vojnovú taktiku. Smrť teraz padá z neba, nenápadná, tichá, zákerná. A lacná.

Pretože tento typ dronov je lacný. Dokonca taký lacný, že sa dá považovať za spotrebný tovar. Napokon, inak to nejde, pretože životnosť takýchto strojov na bojisku nie je nijako vysoká, niekedy sa počíta len na minúty. Ale za tých pár minút existencie dokáže dron napáchať veľké škody, často o niekoľko rádov prevyšujúce náklady na obstaranie. Trebárs keď zničí drahý a ťažký tank alebo samohybnú húfnicu. Ten nepomer je taký veľký, že sa oplatí vyplytvať napríklad deväťdesiat deväť dronov na nič, hlavne keď ten stý konečne uspeje.

Jediným skutočným obmedzením je kapacita tovární „sekať nové drony ako Baťa cvičky“, aby sa ich straty stíhali nahrádzať. O kvalifikovaných operátorov totiž núdza nikdy nebude. Takmer každý chlapec, ktorý kedysi nadšene viedol ovládaciu páčku hernej konzoly, si poradí aj s ovládaním dronu. A nemusí pritom ohrozovať sám seba tým, že by sa ukazoval veľmi blízko k frontu.

Skutočné vojenské revolúcie nenastávajú v momente, keď niekto na veľtrhu predvedie akýsi príšerne drahý prototyp robota pre všetko, ale v momente, keď sa objaví niečo lacné, oveľa lacnejšie ako predošlý štandard. Počas staroveku vytlačilo železo bronz nie preto, že by bolo o toľko lepším materiálom na výrobu mečov a kopijí – vtedy ešte nie, kvalitnú oceľ vtedajší kováči vyrábať nevedeli –, ale preto, že sa dalo produkovať v oveľa väčšom množstve ako zliatina, ktorej dostupnosť bola obmedzená ťažkým nedostatkom cínu v Stredomorí (vozil sa až z Británie).