Smrť teraz padá z neba. Nenápadná, tichá, zákerná. A lacná.

Niektoré drony sa ale tejto deštruktívnej roly dokážu ujať samy, či už zhodením granátu na niečiu hlavu, alebo strmhlavým útokom v štýle kamikadze na najbližší lákavý kus vojenskej techniky, ktorého posádka o ničom nevie. Vysielajú pritom obrazový záznam až do poslednej chvíle; jeden z tých krátkych filmov, v ktorého poslednej sekunde vidíme zdesený výraz vojaka za volantom nákladného automobilu, ako by charakterizoval celú túto novú vojnovú taktiku. Smrť teraz padá z neba, nenápadná, tichá, zákerná. A lacná.

Pretože tento typ dronov je lacný. Dokonca taký lacný, že sa dá považovať za spotrebný tovar. Napokon, inak to nejde, pretože životnosť takýchto strojov na bojisku nie je nijako vysoká, niekedy sa počíta len na minúty. Ale za tých pár minút existencie dokáže dron napáchať veľké škody, často o niekoľko rádov prevyšujúce náklady na obstaranie. Trebárs keď zničí drahý a ťažký tank alebo samohybnú húfnicu. Ten nepomer je taký veľký, že sa oplatí vyplytvať napríklad deväťdesiat deväť dronov na nič, hlavne keď ten stý konečne uspeje.

Jediným skutočným obmedzením je kapacita tovární „sekať nové drony ako Baťa cvičky“, aby sa ich straty stíhali nahrádzať. O kvalifikovaných operátorov totiž núdza nikdy nebude. Takmer každý chlapec, ktorý kedysi nadšene viedol ovládaciu páčku hernej konzoly, si poradí aj s ovládaním dronu. A nemusí pritom ohrozovať sám seba tým, že by sa ukazoval veľmi blízko k frontu.

Skutočné vojenské revolúcie nenastávajú v momente, keď niekto na veľtrhu predvedie akýsi príšerne drahý prototyp robota pre všetko, ale v momente, keď sa objaví niečo lacné, oveľa lacnejšie ako predošlý štandard. Počas staroveku vytlačilo železo bronz nie preto, že by bolo o toľko lepším materiálom na výrobu mečov a kopijí – vtedy ešte nie, kvalitnú oceľ vtedajší kováči vyrábať nevedeli –, ale preto, že sa dalo produkovať v oveľa väčšom množstve ako zliatina, ktorej dostupnosť bola obmedzená ťažkým nedostatkom cínu v Stredomorí (vozil sa až z Británie).

Na prelome stredoveku a novoveku vytlačili strelné zbrane predchádzajúcich rytierov, pretože kompletná rytierska zbroj bola drahá a výcvik rytiera tiež, zatiaľ čo primitívnu mušketu vyrobil každý lepší kováč za pár hodín a o ďalších pár týždňov sa ju aj radový dedinčan naučil primerane ovládať. A teraz to vyzerá tak, že kŕdle lacných, ale nebezpečných „vznášadielok“ vytláča z moderného bojiska oveľa drahšiu a nebezpečnejšiu, ale aj zraniteľnejšiu techniku.

Samozrejme, ani drony nie sú úplný víťaz-dominátor, dá sa napríklad zrušiť rádiové spojenie s tylom; na to budú ich výrobcovia reagovať snahou o čo najväčšiu autonómiu, umelú inteligenciu, ktorá koniec koncov môže fungovať aj na čipe za sto dolárov. Ale vek lacných dronov je tu a ten, kto sa neprispôsobí, sa do budúcich vojen bude vydávať ako sudánsky derviš 19. storočia proti britským guľometom Maxim. Ukrajinci to chápu, nič iné im nezostáva. Keby to nepochopili, dávno by svoj boj o nezávislosť prehrali. Aj Rusi to chápu, dokonca aj Iránci a ďalší.

Malé záblesky porozumenia už sa objavujú aj v Česku. Armáda, chvalabohu, odstúpila od zámeru nakúpiť tri drahé izraelské drony Heron a chce cieliť na 200 menších lietadielok. To je krok správnym smerom, ale zatiaľ trochu opatrnícky malý. Čo potrebujeme, nie je dvesto, ale dvetisíc dronov a k nim niekoľko stoviek chlapcov ochotných ich v prípade potreby pilotovať. Môžu byť aj krátkozrakí, obézni a mať ploché nohy, na tom dronová vojna veru nestojí. A k nim potrebujeme nejakého dronového Baťu, schopného tie malé lietadielka v prípade núdze „sekať ako cvičky“, pokiaľ možno bez nutnosti dovážať čínske a japonské súčiastky cez pol planéty.

Je zvláštne hľadieť na takú veľkú zmenu, ktorá v civilizačnom rámci nastáva raz za pár stoviek rokov, v priamom prenose. Ale áno, doba dronová je tu a čoskoro bude lacnejšie dať vojakovi so sebou desať dronov ako jednu kvalitnú pušku. Bude to iný svet, ale v jednom smere je k nám milosrdný. Túto novú techniku dokážu dobre zvládnuť aj menšie štáty, pokiaľ budú chcieť.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.