Fenomén ESG a jeho cesta na Slovensko. Aké povinnosti čakajú onedlho stovky našich firiem?

Obavy z negatívnych následkov klimatických zmien a budúcnosti planéty podnietili viaceré vlády, významné firmy a bohatých investorov na snahu etablovať tému udržateľnosti aj v rámci podnikateľskej sféry. A to ako jednu z priorít. K nej sa potom pridali ďalšie a spoločne sformovali kritériá ESG v podobe, v akej ich svet pozná dnes.

Počiatky ESG siahajú do obdobia na prelome tisícročí. Približne do súčasnej podoby sa index postupne sformoval v priebehu prvej dekády tohto milénia. Za prvú hlavnú zmienku o ESG v modernom kontexte sa považuje správa Organizácie Spojených národov z roku 2004 s názvom Who Cares Wins (Kto sa stará, vyhráva).

Troma hlavnými oblasťami, na ktorých index stojí, sú environmentálna, sociálna a riadiaca oblasť podniku. Tieto bloky sa potom ďalej členia na konkrétne ukazovatele, o ktorých sa v podnikoch zbierajú informácie.

Environmentálne otázky môžu zahŕňať podnikovú politiku v oblasti klímy, spotreby energie, odpadu, znečistenia, ochrany prírodných zdrojov či zaobchádzania so zvieratami. Štandardy podnikového riadenia zabezpečujú, že spoločnosť používa presné a transparentné účtovné metódy, usiluje sa o integritu a rozmanitosť pri výbere svojho vedenia, zodpovedá sa akcionárom a podobne. Posledný je sociálny aspekt ESG. Ten okrem iného obsahuje monitorovanie dodávateľského reťazca, kultúry vo firme či bezpečnosti na pracovisku. Podľa audítorského giganta PwC budú oblasťami, na ktoré sa budú v rámci tohto piliera firmy poskytujúce finančné služby osobitne sústreďovať, hlavne „rozmanitosť a inklúzia (D&I), ako aj produkty a služby“.