Obavy z negatívnych následkov klimatických zmien a budúcnosti planéty podnietili viaceré vlády, významné firmy a bohatých investorov na snahu etablovať tému udržateľnosti aj v rámci podnikateľskej sféry. A to ako jednu z priorít. K nej sa potom pridali ďalšie a spoločne sformovali kritériá ESG v podobe, v akej ich svet pozná dnes.
Počiatky ESG siahajú do obdobia na prelome tisícročí. Približne do súčasnej podoby sa index postupne sformoval v priebehu prvej dekády tohto milénia. Za prvú hlavnú zmienku o ESG v modernom kontexte sa považuje správa Organizácie Spojených národov z roku 2004 s názvom Who Cares Wins (Kto sa stará, vyhráva).
Troma hlavnými oblasťami, na ktorých index stojí, sú environmentálna, sociálna a riadiaca oblasť podniku. Tieto bloky sa potom ďalej členia na konkrétne ukazovatele, o ktorých sa v podnikoch zbierajú informácie.
Environmentálne otázky môžu zahŕňať podnikovú politiku v oblasti klímy, spotreby energie, odpadu, znečistenia, ochrany prírodných zdrojov či zaobchádzania so zvieratami. Štandardy podnikového riadenia zabezpečujú, že spoločnosť používa presné a transparentné účtovné metódy, usiluje sa o integritu a rozmanitosť pri výbere svojho vedenia, zodpovedá sa akcionárom a podobne. Posledný je sociálny aspekt ESG. Ten okrem iného obsahuje monitorovanie dodávateľského reťazca, kultúry vo firme či bezpečnosti na pracovisku. Podľa audítorského giganta PwC budú oblasťami, na ktoré sa budú v rámci tohto piliera firmy poskytujúce finančné služby osobitne sústreďovať, hlavne „rozmanitosť a inklúzia (D&I), ako aj produkty a služby“.
Ako je to na Slovensku?
V Európskej únii sa smernica o zverejňovaní nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti (NFRD) začala uplatňovať v roku 2014. Zhruba 11 700 veľkým firmám (nad 500 zamestnancov) uložila povinnosť monitorovať jednotlivé oblasti, ktoré sú obsiahnuté v rámci štandardov ESG. Štáty mali dva roky na to, aby smernicu implementovali do vlastných legislatív. V roku 2018 mali firmy prvýkrát predložiť správu na základe monitorovaných údajov z roku 2017.
Veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a mali počas účtovného obdobia aspoň 500 zamestnancov, „zahrnú do správy o hospodárení aj nefinančný výkaz obsahujúci informácie v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu“, píše sa v smernici.
Smernica NFRD pre podniky platí, až kým neprejdú na novú s názvom Corporate Sustainbility Reporting Directive (CSRD), ktorá bola vo vestníku publikovaná v decembri minulého roku a do platnosti vstúpila 5. januára. Členské štáty majú 18 mesiacov na to, aby smernicu premietli do svojej národnej legislatívy.
CSRD predovšetkým prináša sprísnenia kvality poskytovaných informácií, ale aj rozšírenie o nové skupiny podnikov, ktoré musia dáta o udržateľnosti vykazovať. Týkať sa bude všetkých veľkých spoločností nielen sídliacich, ale aj operujúcich v EÚ. Nová povinnosť sa tak podľa odhadov rozšíri približne na 50-tisíc firiem a prvých z nich sa to dotkne už v budúcom roku.
Od roku 2024 by mali podniky verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami monitorovať údaje v rámci ukazovateľov ESG a od nasledujúceho roku 2025 by mali zverejňovať správy o výsledkoch.
V roku 2026 už budú musieť zverejniť správu o ESG za predchádzajúci rok aj menšie firmy. Zaujímať to bude hlavne tie, ktoré majú tržby nad 40 miliónov eur, alebo majetok nad 20 miliónov eur či viac ako 250 zamestnancov. Ak totiž prekročia dve z troch spomenutých kritérií, povinnosti podávať správu o napĺňaní princípov ESG sa nevyhnú.
Slovenské firmy o tom veľa nevedia
Smernica sa má podľa odhadov priamo dotýkať okolo 700 až 800 spoločností na Slovensku. Tie si budú postupne musieť nastaviť interné procesy na zber dát a informácií, ale aj nájsť zamestnancov, ktorí za agendu prevezmú zodpovednosť a budú informácie spracúvať. Novinkou, na ktorú upozornila v krátkej štúdii spoločnosť Mazars, je aj to, že vykázané informácie budú musieť prejsť nezávislým auditom.
Podľa analýz Mazarsu má v súčasnosti s takzvanou vizitkou o udržateľnosti skúsenosť približne 30 slovenských spoločností, prísnejšie kritériá reportingu by splnilo maximálne tretina z nich.
Z májového reprezentatívneho prieskumu poradenskej spoločnosti RSM, ktorý sa uskutočnil medzi 130 firmami a vedúcimi pracovníkmi navyše vyplýva, že približne 59 percent slovenských firiem ani netuší, že ich počnúc budúcim rokom čaká nová povinnosť zbierať dáta a následne vykonávať nefinančný reporting ESG.
Ako to firmy ovplyvní?
V mnohých nadnárodných korporátoch je monitorovanie štandardov ESG už bežná realita, na Slovensku je to ešte len v zárodku. Firmy na to však postupne prechádzajú aj v našom regióne. Nechcú a niekde už ani nemôžu generovať zisk na úkor životného prostredia a spoločnosti. Na jednej strane na to tlačia čoraz prísnejšie zákony, na druhej strane do toho firme posúva aj časť koncových spotrebiteľov či jednotlivých veľkých investorov. Pri výbere obchodných partnerov a dodávateľov si firmy začínajú vyberať zo spoločností, ktoré majú niektorý z existujúcich certifikátov v oblasti udržateľnosti.
Podľa prieskumu Ipsos pre audítorskú a poradenskú spoločnosť Mazars je práve tlak zo strany klientov a legislatívy hlavným dôvodom, pre ktorý veľké spoločnosti menia svoju obchodnú stratégiu. Samotná klimatická kríza či záujem o rôznorodosť a inklúziu sa javia ako menšie motivátory.
Firmy to navyše ovplyvní aj prostredníctvom bánk. Tie budú čoraz viac kontrolovať to, či sú projekty podnikov, ktoré financujú, dostatočne udržateľné. Čím lepšie skóre bude firma hlásiť v rámci ESG, tým výhodnejšie si bude vedieť požičať.
„Banky v zmysle hodnôt ESG a klimatickej udržateľnosti už začali navonok pôsobiť. Na produktoch niektorých z nich cítiť environmentálny prístup a rolu ESG ambasádora. Niektoré začali vyhodnocovať uhlíkovú stopu transakcií pri platbách kartou a prirovnávať ju k bežným úkonom (napríklad dobitie mobilu, cesta autom),“ uviedol pre Trend riaditeľ portálu Finančný kompas Matej Dobiš.
„Môžu prejsť na ESG poplatky, ESG účty, alebo postupovať aj pri firemných úveroch podobne, ako už to robia pri hypotekárnych úveroch. Pri schvaľovaní nehnuteľností zvýhodňujú nižšou sadzbou tie s energetickým certifikátom A,“ doplňuje Dobiš.
Fenomén má však množstvo kritikov, ktorí poukazujú na to, že spoločnosti istým spôsobom reguluje a núti investovať do jednej oblasti, čím sa znižuje ich efektivita. Často sa o tom hovorí ako o woke kapitalizme, čiže akomsi angažovanom prebudenom kapitalizme.
Už zakladateľ modernej ekonómie Adam Smith však poukazoval na dôležitosť zisku ako hlavnej priority firmy. Spoločensky zodpovedné politiky kritizoval vo veľkom aj Milton Friedman, liberálny ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Vo svojom komentári pre noviny New York Times ešte v roku 1970 tvrdo zdôrazňoval význam orientácie spoločností na zisk. Prostredníctvom sledovania vlastného záujmu a čo najvyššieho zisku sa v konkurenčných podmienkach stávajú najefektívnejšími a prinášajú spoločnosti najväčší blahobyt. Spoločenskou zodpovednosťou firiem je podľa neho zvyšovať zisky a nič iné.
