Sme zvyknutí hľadieť na dnešný svet i na seba istou optikou. Nie že by sme si neuvedomovali vážne ekologické, bezpečnostné a sociálne problémy, ale vnímame ich ako daň za pokrok. Náš druh Homo sapiens jestvuje už najmenej 200-tisíc rokov a nevieme o ňom veľa. Za posledných 30-tisíc rokov sme sa ako ľudia nezmenili, ale sme presvedčení, že naša dávna minulosť bola dobou temna, nedostatku a neslobody.
Antropológ David Graeber a archeológ David Wengrow ponúkajú v knihe Počiatok všetkého – nová história ľudstva iný pohľad na naše dejiny. Interpretujú (a na toto slovo by som dala dôraz) archeologické nálezy a nové výskumy, ktoré popisujú život našich predkov. Ich spoločná kniha vznikala dlho a výsledok je pozoruhodný.
Nie je chronologická, nemá za cieľ nanovo prerozprávať dejiny a nie je to úplne jednoduché čítanie. Doterajšia verzia nášho sveta sa odvíjala vo vzostupnej krivke od primitívnych lovcov a zberačov, prvých poľnohospodárov, ktorí svojou nadprodukciou vytvorili priestor pre vznik špecializovaných remesiel. Ľudí bolo čoraz viac, po prvých sídlach nasledoval vznik miest a štátov. Toto sme sa naučili na hodinách dejepisu.
Prechod bol dlhý
Graeber a Wengrow ale vidia práve obdobie lovcov a zberačov inou, podľa nich neskreslenou optikou. Hľadajú aj odpovede na otázky o pôvode sociálnej nerovnosti (o tejto téme vyšla nedávno iná zaujímavá kniha Putovanie ľudstva).
Základným kameňom starého pohľadu na sociálnu revolúciu ľudstva bolo pridelenie špecifického miesta v dejinách spoločnostiam lovcov a zberačov. Mali byť akousi predohrou k „poľnohospodárskej revolúcii“ a predstavovať to, čím poľnohospodárstvo nie je. Mali byť neusadení, mobilní a rovnostárski. Osudom lovcov a zberačov bolo teda premeniť sa na roľníkov alebo vyhynúť.
Bolo to ale inak. Prechod trval niekoľko tisíc rokov a až dlho po svojom vzniku umožňovalo poľnohospodárstvo nerovnomernejšiu koncentráciu bohatstva. Počas tisícov rokov ľudia poľnohospodárstvo skôr skúšali, prepínali medzi spôsobmi obživy a menili spoločenské štruktúry. Nebolo to lineárne ani veľmi revolučné a naša predstava celého procesu je veľmi zjednodušená.
Rovnako jednoducho sme si predstavovali správanie našich predkov. Autori venujú mnoho strán francúzskym osvietencom a najväčší priestor (aj kritiku) získava Jean-Jacques Rousseau so svojou predstavou o detinských a dokonalých predkoch, ktorých pokazila civilizácia.
Druhá známa teória, s ktorou polemizujú, je Hobbesova predstava o nutnosti štátneho aparátu, ktorý krotí prirodzene pudové a násilné ľudské správanie, čím zabezpečuje civilizáciu a pokrok. Silný štát napokon viedol ku koncentrácii kapitálu, oligopolu a nerovnosti Od polemiky s autormi tohto obdobia sa dostávajú ku kritike dnešných čias.
Dve až tri hodiny a dosť
Kniha ponúka množstvo príkladov správania starých ľudských zoskupení, ktoré vedeli svoju spoločnosť dobre zorganizovať a zabezpečiť, a rozbíja predstavu, že hľadanie obživy v neolite bolo strastiplné a zabralo väčšinu času. Ľudia, samozrejme, vyhľadávali prostredie s dostatkom zdrojov a na zabezpečenie životných potrieb im často stačili dve až tri hodiny denne. Zvyšný čas dokázali tvorivo naplniť.
Pokiaľ si nezvolili klasické poľnohospodárske obrábanie pôdy, neznamená to, že nepoznali spôsob pestovania rastlín. Boli s nimi predsa v každodennom kontakte. Rovnako to neznamená, že neovplyvňovali krajinu, v ktorej žili.
Život lovcov a zberačov rekonštruujeme podľa posledných skupín ľudí žijúcich v miestach, kam sme dosiaľ neprenikli. Znamená to, že sú odľahlé, často nehostinné s minimom zdrojov. Neposkytujú tak celkový obraz.
V minulosti ľudské spoločenská obývali hlavne miesta s bohatstvom zdrojov a ich zoskupenia, zručnosti a návyky boli nesmierne variabilné. Od extrémne pracovitých a organizovaných spoločenstiev, ktoré často využívali otrokov, po uvoľnenejšie skupiny s jednoduchšou hierarchickou štruktúrou.
Líšila sa aj právomoc vládcov – od tyranov, ktorí mali právo svojvoľne zabiť, po tých, ktorých právomoci sa líšili vzhľadom na okolnosti – v časoch mieru a hojnosti boli malé, v ohrození sa posilňovali. Existovali aj takí náčelníci, ktorí poskytovali spoločenstvu skôr servisné služby – distribuovali prebytky či zabezpečovali starostlivosť.
Ďalší mýtus, ktorý pretrváva, je permanentné násilie medzi jednotlivými skupinami. Samozrejme, že násilie existovalo, autori spochybňujú jeho mieru. Dve posvätné slová, na ktorých naša civilizácia stojí – súkromné vlastníctvo a obchod –, sú považované za prirodzenú súčasť nášho fungovania. Zdá sa absurdné a nelogické, že v minulosti mohli ľudia vlastníctvo pôdy jednotlivcom potláčať, pretože ho nepovažovali za spoločensky vhodné riešenie. Napriek tomu to tak často bolo.
Tvoriví predkovia s veľkou predstavivosťou
Posudzovať ľudí v minulosti len podľa toho, že nepestovali plodiny, je zužujúce a veľmi nepresné kritérium. Nemali by sme zabúdať, že niekedy niečo nerobíme jednoducho preto, že to robiť nechceme a máme na to svoje dôvody. Podľa dvojice autorov boli naši predkovia tvoriví ľudia s veľkou predstavivosťou, ktorí si veľmi dobre uvedomovali dôsledky svojich činov.
Samozrejme, ich názory sú písomne zdokumentované len od obdobia osídľovania ich sveta našou civilizáciou. Pokiaľ si pri zabíjaní a ničení jej predstavitelia našli čas a zhovárali sa s ľuďmi, na území ktorých sa nachádzali, dozvedeli sa pozoruhodné veci. Hodnotenie európskej civilizácie – jej hodnôt a usporiadania – nebolo lichotivé. Presvedčení o svojej pravde a nadradenosti sme s nimi nikdy neviedli dialóg. Veľakrát sme sa však presvedčili, že pokrok, tak ako si ho predstavujeme my, neprináša šťastie a často ani slobodu.
Kniha Počiatok všetkého môže čitateľa odstrašiť svojou obšírnosťou, akademickou štruktúrou a neprehľadnosťou. Jej obsah je však prekvapivý, revolučný a zásadný. Našim dávnym predkom navracia tvorivosť, intelekt a nadhľad. Pravda, aj keď vyzerá zložito, je ale veľmi jednoduchá.