TURČ. ŠTIAVNIČKA – Turčianska záhradka je krásna v každom ročnom období. Ponúka veľa možností, ako tráviť voľný čas.
Napríklad, v Turčianskej Štiavničke a v jej okolí sa nudiť nebudete. V obci sa nachádza rodný dom básnika a národného umelca Jána Kostru a expozícia malej lesnej železnice, ktorú zrealizovali pri stom výročí jej spustenia.
V Turč. Štiavničke v minulosti sídlil uhorský šľachtický rod Révayovcov, ktorý sa zaslúžil o vznik sústavy menších horských jazierok (kde chovali ryby) prepojených vodnými kanálikmi. V rokoch 1870 až 1875 tu vybudovali systém prívodu vody do obce, najmä do kaštieľa a kaštieľskeho parku. Dnes je z toho turisticky atraktívna lokalita – Teplické serpentíny. Nástupným miestom je altánok s minerálnym prameňom pri hlavnej ceste na konci Turč. Štiavničky smerom na Sklabinský Podzámok.
„Teplické serpentíny sú krásne. Hustý les všade navôkol, žblnkotajúca voda vás bude sprevádzať celou trasou a v neposlednom rade pokoj i štebotanie vtákov. Práve pre tieto dôvody sú také obľúbené. Stačí sa prísť pozrieť. Oplatí sa vám ich navštíviť,“ uviedol pre Žilinský Štandard Branislav Šimko.
Voda tečie umelo vybudovanými serpentínovými korytami, drevenými žľabmi i skalami. Niekde sú malé vodopády. Niekedy je potrebné použiť drevené mostíky, ale je to pohodová relaxačná prechádzka aj pre rodiny s deťmi.
Po absolvovaní Teplických serpentín vás odmení očarujúci výhľad z vyhliadky na obec a pohorie Malá Fatra. Orientáciu vo výhľade uľahčuje umelecky spracovaná drevená tabuľa s podrobným popisom panorámy.
Ak budete mať chuť, môžete v túre pokračovať a po turistickom chodníku sa dostať na Katovu skalu, ktorá sa týči nad obcou Sklab. Podzámok, odkiaľ sú krásne výhľady na Turč. záhradku, Malú i Veľkú Fatru. Tento impozantný skalný útvar dostal svoje meno preto, lebo vraj v dávnych časoch z nej zhadzovali odsúdencov a iných nepohodlných ľudí. Podľa inej legendy, v útrobách skaly je uväznená jedna panna, ktorú vraj zaklial istý ukrutný sklabinský hradný pán, pretože sa zaňho odmietla vydať. Čakajúc v podzemí na svojho vysloboditeľa, môže údajne raz za sto rokov vysloviť jedno slovo.
Ak teda bude nejaký nezadaný muž čistého srdca v blízkosti skaly počuť tichučké slovíčko „Vysloboď“, mal by konať…