V každom prípade je zrejmé, že vyrieknuť niečo také protidemokratické ako zákaz opozičnej strany, ktorá zosilnela tak, že už je to pre niekoho mocensky nepríjemné, už vás v dobrej spoločnosti nediskvalifikuje. Riaditeľ kontrarozviedky Thomas Haldenwang minulý týždeň na verejnoprávnej televízii doslova povedal, že jeho služba oslabenie AfD na staršie čísla nemôže zvládnuť sama, že by to mala byť úloha pre širšiu spoločnosť.
A do tohto stavu obliehania vpadlo minulú sobotu prvé víťazstvo AfD vo väčšinovom hlasovaní, ide o hlasovanie v druhom kole s dvoma kandidátmi, na princípe kto z koho. Stalo sa to v málo významnom okrsku (Sonneberg v Durínsku) a do málo významnej funkcie (krajinská rada). Rozprávajte to však nemeckému establishmentu, ktorý sa pri tej príležitosti prepol do hysterického módu.
To sa dalo čakať a nie je to také zaujímavé, ako bola reakcia predsedu najsilnejšej opozičnej strany CDU. Friedrich Merz totiž z porážky svojho kresťanskodemokratického kandidáta v Sonnebergu vyvodil zaujímavý záver: Sú to Zelení, kto je v spolkovom kabinete „zodpovedný za to, že vzniklo toto spoločenské rozdelenie v súvislosti s energetickou politikou a politikou v ochrane životného prostredia“. CDU, avizuje Merz, sa odteraz zameriava na Zelených, bude z nich mať svoj hlavný terč.
To by bol v nemeckej demokracii veľký posun k funkčnosti. Dosiaľ výrazne rozšírenú nespokojnosť s klimatickou politikou – predovšetkým zákonom o povinnom prechode vykurovania v domoch na bezemisné tepelné čerpadlá a tiež aj u nás známym zákazom emisií áut na úrovni Únie – artikulovala z parlamentných strán len Alternatíva.
Práve v Durínsku sa však ukazujú jej slabiny. V tejto spolkovej krajine vedie stranu Björn Höcke. A práve jemu občas prejdú narážky, ktoré možno vykladať ako afinitu k nacistickej dobe, práve v Durínsku, kde sa začiatkom 30. rokov nacisti po prvýkrát dostali do krajinskej vlády. Höckeho mainstreamové médiá dosť priehľadne vypichujú, asi ako keď v Amerike mainstream pred voľbami 2016 vyzdvihoval Donalda Trumpa, o ktorom si myslel, že so sebou stiahne celú Republikánsku stranu.
Nedá sa však poprieť, že nejaký hnedastý prúd v Alternatíve je. A hlavne preto sa tak dlho, až do vyvrcholenia klimatického autoritárstva, nemohla dopracovať k oným psychologicky dôležitým 20 percentám.
Kresťanský demokrat Merz pritom vlani stranu preberal so záväzkom Alternatívu stlačiť na polovicu. Teda preberať od nej niektoré nemainstreamové postoje. Stal sa opak: predseda CDU schvaľuje princípy a základné ciele klimatickej politiky Net Zero, a preferencie AfD sa medzičasom takmer zdvojnásobili.
A medzitým vybledla aureola Friedricha Merza, ktorý je nádejným politikom tak dlho, že už ním zostane možno doživotne. Môže sa ešte zachrániť náhlym obratom doprava? Týždeň pred oznámením ofenzívy proti Zeleným dal na programovú konferenciu CDU ako hlavného hosťa pozvať – jedného z ideológov Zelených, zakladateľa tejto strany Ralfa Fücksa. Medzi prípadnými Merzovými konkurentmi sa nečrtá nikto, kto cieľ klimatickej neutrality k roku 2045 spochybnil.
Preferencie AfD by museli naďalej rásť, aby sa páni z horných poschodí CDU nejako zásadne rozhýbali. Súčasne však pozorujeme istý úpadok moci Zelených už aj vo vláde, ktorá pred dvoma týždňami, nepochybne zo strachu pred AfD, zriedila návrh klimatického zákona. Potenciál rastu Alternatíva ešte má, podľa iného prieskumu sa z jej dnešnej silnejšej pozície teší 34 percent Nemcov, ale na druhej strane práve Durínsko naznačuje aj jej limity.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
