Posledné rozhodnutia amerického Federálneho rezervného systému, Európskej centrálnej banky a anglickej Bank of England (BoE), ktoré sú jednými z najvplyvnejších monetárnych hráčov vo svete, sa po dlhšom čase niesli v rozdielnom duchu.
Zatiaľ čo Fed ponechal 14. júna úrokové sadzby nezmenené (v cieľovom pásme 5 až 5,25 percenta), Európska centrálna banka aj BoE pokračovali v sprísňovaní menovej politiky. V rámci eurozóny je teraz základná úroková sadzba na úrovni štyroch percent a v Spojenom kráľovstve ju majú nastavenú o jeden percentuálny bod vyššie.
Rozhodnutie Fedu pozastaviť zvyšovanie sadzieb však prišlo s vyjadreniami, že do konca roka dôjde k ďalším dvom pohybom o štvrť percentuálneho bodu, a to napriek tomu, že tempo rastu cenovej hladiny v USA už kleslo z vyše deviatich percent na zhruba štyri percentá.
Rovnako aj ECB vysiela signály, že zvyšovaniu úrokových sadzieb a reštriktívnej menovej politike ešte neodzvonilo. Analytici predpokladajú, že banka ich zdvihne minimálne ešte raz v júli, keďže sa naďalej snaží bojovať s infláciou, ktorá bola koncom minulého roka v eurozóne dvojciferná a postupne klesá, pričom sa aktuálne drží zľahka nad šiestimi percentami. Pokračujúcu jastrabiu politiku odôvodňujú v ECB aj pretrvávajúcou jadrovou infláciou, ktorá je takisto stále dosť vysoká.
Očakávané zvýšenie sadzieb zrejme neovplyvní ani prehupnutie sa eurozóny do slabej recesie či pokles spotreby domácností, čo je hlavnou zložkou pri kalkulovaní HDP. A ani fakt, že vysoké úrokové sadzby komplikujú život mnohým bankám, pričom niektoré z nich už kľakli. A nielen bankám, ale aj vysoko zadlženým štátom.
Recesia aj hrozba nestability finančného systému zrejme vytesnia boj proti inflácii do úzadia
To, že sa eurozóna ocitla v miernej recesii, je už faktom. Niektoré správy z Nemecka dokonca naznačujú, že by sa prepad mohol aj prehĺbiť. No to nie je jediný problém. Podľa mnohých hrozí pri ďalšom dvíhaní sadzieb aj pomerne veľké riziko narušenia stability finančného systému.
Zástupkyňa šéfa MMF Gita Gopinathová na konferencii ECB konštatovala, že centrálne banky musia prijať „nepríjemnú pravdu“, že možno budú musieť tolerovať dlhšie obdobie inflácie nad svojím dvojpercentným cieľom, aby zabránili finančnej kríze.
V portugalskej Sintre poukázala Gopinathová aj na to, že tvorcovia monetárnej politiky môžu onedlho stáť pred Sofiinou voľbou, keď budú musieť vyberať medzi možným finančným krachom silne zadlžených krajín a krotením inflácie. „Ešte tam nie sme, ale je to možné,“ povedala pre Financial Times s tým, že vysoká úroveň zadlženosti mnohých európskych vlád ich robí zraniteľnými.
„V takomto prostredí by ste mohli vidieť, ako centrálne banky upravujú svoju reakčnú funkciu a hovoria: Dobre, možno budeme ešte nejaký čas tolerovať vyššiu infláciu,“ uviedla Gopinathová.
Dodala však, že predtým, než vedúce centrálne banky pripustia, aby inflácia zostala dlhšie nad ich dvojpercentným cieľom, by mali byť stanovené pevné pravidlá, pretože by to mohlo spôsobiť ešte väčšie zakorenenie inflácie, ako sa to stalo v Spojených štátoch v 60. rokoch minulého storočia.
Vlády by mohli centrálnym bankárom pomôcť, no nerobia to
Hoci výkonné zložky moci jednotlivých štátov nemajú v rukách také účinné opatrenia ako centrálne banky, v zápase s infláciou sú politickí lídri skôr divákmi než aktívnymi účastníkmi. Podľa Gopinathovej by pomohlo, ak by sa snažili znižovať deficity svojich rozpočtov a vládne výdavky.
"Vzhľadom na ekonomické podmienky, ktoré máme, čiže z dôvodu vysokej inflácie, ako aj rekordne vysokej úrovne dlhu, by si to vyžadovalo sprísnenie fiškálnej politiky," uviedla zástupkyňa šéfa MMF. „Ak sa pozriete na plánované fiškálne deficity mnohých krajín G7, vyzerajú byť nadmieru vysoké na príliš dlhý čas,“ dodala.
Zástupkyňa šéfa MMF v súvislosti s tým vyzvala vlády EÚ, aby sa dohodli na nových pravidlách znižovania rozpočtových deficitov a úrovne dlhu. Ten totiž v mnohých krajinách vrátane Francúzska a Talianska prekročil 100 percent hrubého domáceho produktu. Veľkosť dlhu Slovenskej republiky v pomere k HDP je aktuálne pod šesťdesiatimi percentami, čím patríme k zodpovednejším krajinám eurozóny. Napriek tomu plánovaný deficit na úrovni vyše šesť percent HDP a pomerne negatívne prognózy dlhodobého vývoja štátneho dlhu vzbudzujú vrásky a emócie aj na Slovensku.
Apeluje aj banka centrálnych bánk
Podobné hlasy ako z Medzinárodného menového fondu sa ozývajú aj z Banky pre medzinárodné platby (BIS), ktorá sa označuje aj ako banka centrálnych bánk, keďže medzi nimi zabezpečuje zúčtovanie.
Podľa výročnej správy tejto organizácie so sídlom v Bazileji, ktorá poskytuje poradenstvo 63 centrálnym bankám pokrývajúcim 95 percent svetovej hospodárskej produkcie, by zmenšenie rozdielu medzi vládnymi príjmami a výdavkami "upokojilo infláciu".
Kabinety, ktoré by pristúpili k znižovaniu výdavkov alebo zvyšovaniu daní, by znížili dopyt podnikov a spotrebiteľov a boli by rozhodujúcou súčasťou „poslednej etapy“ v boji za skrotenie inflácie. Tá sa napriek intenzívnemu zvyšovaniu úrokových sadzieb centrálnymi bankami na celom svete ešte zďaleka neskončila, cituje inštitúciu denník Guardian.
V súvislosti s obavami okolo vývoja britského hospodárstva, ktoré po sérii prudkých zvýšení úrokových sadzieb smeruje do recesie, BIS takisto zaujala tvrdý postoj a uviedla, že vyššie dane a nižšie výdavky (čiže nižšie deficity) by mohli „viacerými spôsobmi obmedziť riziká finančnej nestability“.
„Znížilo by to potrebu ďalšieho sprísnenia menovej politiky. Zmiernilo by to riziko, že samotný štát sa stane zdrojom finančnej nestability,“ upresnila banka. Dodala, že „čím dlhšie bude inflácia pretrvávať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa zakorení, a tým väčšie budú náklady na jej potlačenie".