Vysoké štátne dlhy predlžujú životnosť inflácie. A ohrozujú stabilitu finančného systému

Posledné rozhodnutia amerického Federálneho rezervného systému, Európskej centrálnej banky a anglickej Bank of England (BoE), ktoré sú jednými z najvplyvnejších monetárnych hráčov vo svete, sa po dlhšom čase niesli v rozdielnom duchu.

Zatiaľ čo Fed ponechal 14. júna úrokové sadzby nezmenené (v cieľovom pásme 5 až 5,25 percenta), Európska centrálna banka aj BoE pokračovali v sprísňovaní menovej politiky. V rámci eurozóny je teraz základná úroková sadzba na úrovni štyroch percent a v Spojenom kráľovstve ju majú nastavenú o jeden percentuálny bod vyššie.

Rozhodnutie Fedu pozastaviť zvyšovanie sadzieb však prišlo s vyjadreniami, že do konca roka dôjde k ďalším dvom pohybom o štvrť percentuálneho bodu, a to napriek tomu, že tempo rastu cenovej hladiny v USA už kleslo z vyše deviatich percent na zhruba štyri percentá. 

Rovnako aj ECB vysiela signály, že zvyšovaniu úrokových sadzieb a reštriktívnej menovej politike ešte neodzvonilo. Analytici predpokladajú, že banka ich zdvihne minimálne ešte raz v júli, keďže sa naďalej snaží bojovať s infláciou, ktorá bola koncom minulého roka v eurozóne dvojciferná a postupne klesá, pričom sa aktuálne drží zľahka nad šiestimi percentami. Pokračujúcu jastrabiu politiku odôvodňujú v ECB aj pretrvávajúcou jadrovou infláciou, ktorá je takisto stále dosť vysoká.