V Amerike sa končí pozitívna diskriminácia podľa rasy a identity

A pretože politickým ideálom sa postupne stávala „diverzita“, stačili im na prijatie výrazne horšie výsledky ako u bielych študentov. A predovšetkým výrazne horšie ako u študentov ázijského pôvodu. Bol to klasický príklad snahy nie o rovnosť podmienok, ale o umelý posun k rovnosti výsledkov.

Najvyšší súd rozhodol pre zrušenie pozitívnej diskriminácie pri prijímaní študentov v pomere 6 : 2 v prípade Harvardovej univerzity a 6 : 3 v prípade Univerzity Severná Karolína. Za zrušenie hlasovali konzervatívni sudcovia, proti demokratickí. V prípade Harvardu sa zdržala demokratická sudkyňa Ketanji Brown Jacksonová kvôli zaujatosti, pretože roky sedela v riadiacom výbore Harvardu.

Predseda súdu John Roberts, ktorý napísal väčšinové stanovisko, argumentoval tým, že akákoľvek diskriminácia je v rozpore so štrnástym článkom americkej ústavy. A toto jednoznačne diskriminácia je, čo nikdy demokratickí sudcovia nepopierali. Tvrdili však, že je to diskriminácia „pozitívna“, ktorá vedie k väčšej rozmanitosti na univerzitách, ktorá je podľa nich vysokou hodnotou. To isté v ostrej kritike rozsudku tvrdí aj prezident Joe Biden. A tiež bývalý prezidentský pár Barack a Michelle Obamoví, černošskí právnici s elitnými titulmi zo špičkových univerzít, ktorí to dotiahli až do Bieleho domu.

John Roberts a jeho väčšina ale upozorňujú, že akákoľvek diskriminácia je v rozpore s ústavou. Aj tá pozitívna. Právo podľa nich nesmie prihliadať na farbu pleti (colorblind). „Prijímacie podmienky univerzít, ktoré sú postavené tak, aby zariadili určitý rasový mix, sú ranou do tváre našej k farbe neprizerajúcej ústave a ideálu rovnosti nášho národa. Stručne povedané, sú jasne a silne protiústavné,“ napísal Roberts.

Súdnu bitku dotiahla po dlhých rokoch do konca organizácia Students for Fair Admission (Študenti za férové prijímanie na univerzity). Tá dala dokopy množstvo štúdií a dát, ktoré jasne preukazujú silnú diskrimináciu predovšetkým ázijských študentov. Z nich sa po strednej škole hlási na univerzity 89,9 percenta, u bielych študentov 66,9 percenta, u Hispáncov 63,4 percenta a u čiernych študentov 50,4 percenta.

Štúdie, ktoré boli podkladom pre žalobu, ukazujú, že predovšetkým ázijskí študenti potrebujú dosiahnuť výrazne lepší výsledok ako všetci ostatní, aby sa vôbec na univerzitu dostali. V štandardných testoch SAT pre nich latka leží o 140 bodov vyššie ako u prijatých bielych študentov. V porovnaní s čiernymi študentmi je ten rozdiel ešte výrazne väčší.

Univerzitné prijímacie tímy priamo nastavujú podmienky tak, aby sa na ich školy nedostalo príliš veľa ázijských študentov. Študenti, samozrejme, už tieto stereotypy poznajú. A tak sa rozbehol celý poradenský biznis, ktorý ázijským uchádzačom radí, ako pri prijímacom konaní čo najviac skryť ázijskú identitu a študijné ambície. Tínedžeri sú preto pred skúškami a pohovormi trénovaní, ako sa vyhnúť diskriminácii. „Pokiaľ je to možné, nepripájajte nikam k prihláškam fotky. A ak vaše meno priamo neznie ázijsky, snažte sa svoju ázijskú identitu skryť,“ odporúčajú študijní poradcovia.

Najvyšší súd teraz tvrdí veľkou väčšinou, že je to neprípustná diskriminácia. V rozsudku zároveň považuje za protiústavné aj zvýhodňovanie športovcov alebo detí absolventov, ktorým stačí na prijatie nižší počet bodov.

Vyzerá to ako veľký prielom. Nie je to ale prvýkrát, keď Najvyšší súd povedal, že sa pozitívna diskriminácia na univerzitách musí skončiť. V roku 2003 sa sudcovia v prípade z Michiganskej univerzity Grutter verzus Bollinger ešte zvýhodnenia čierneho futbalistu, ktorý bol na práva prijatý s horšími výsledkami ako biela študentka, diskriminácie držali. Povedali ale zároveň, že najneskôr do 25 rokov by sa mala skončiť. Skončila sa o päť rokov skôr.

Tento rozsudok bude mať ďalekosiahle dôsledky. Celá politika identity, ktorá sa valí americkými univerzitami a médiami, stojí na umelom zvýhodňovaní tých, ktorí sú považovaní za znevýhodnených. Či sú to ženy, alebo rôzne sexuálne menšiny. Ústava ale žiada rovnosť pred zákonom. Bez ohľadu na pohlavie, identitu a sexuálnu orientáciu.

S rovnakým argumentom sa dajú žalovať všetky možné kvóty na ženy a iné domnelé obete. Tieto rozsudky sú veľkou ranou politike identity. Azda je to jedna z križovatiek smerom k svetu, kde sa merajú len výsledky, bez ohľadu na to, kto ich dosiahol.