Hoci po návrate kardinála Mattea Zuppiho z Moskvy bol pápež značne pesimistický ohľadne možnosti skorého mieru, aj tak je dobré hovoriť o mieri na Ukrajine.
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine uplynul už viac ako rok. V posledných týždňoch počúvame správy o novej ukrajinskej protiofenzíve, predtým mesiace o ruskom útoku pri Bachmute. Vojna akoby sa stala „večná“. Útok strieda útok, jedna katastrofa druhú. Či je to ostreľovanie jadrovej elektrárne, zničenie obrovskej vodnej priehrady alebo niečo iné. Ukrajina a Ukrajinci nesmierne trpia, ich vlasť sa premieňa každým dňom na väčšie rumovisko.
V tom šialenstve sa objavujú správy o ničení chrámov, vyháňaní kňazov, bití veriacich „tej nesprávnej“ pravoslávnej či inej cirkvi. Sme v špirále násilia. V mysli mi znie otázka jedného z nemeckých ministrov v roku 1918 pre svojho kancelára: „Ako sme toto celé začali?“ a kancelárova odpoveď: „To keby som vedel.“
Akoby nás sled udalostí „nútil“ pokračovať. Akoby sme stratili víziu návratu do normálu, návratu k mieru. Naše politické strany hovoria o tom, ako oživíme náš zbrojný priemysel a budeme vyrábať toľko zbraní ako za komunizmu alebo o zarábaní na rekonštrukcii Ukrajiny po vojne. Nikto nehovorí o mieri, o tom ako ho dosiahnuť.
Toto som si uvedomil pred pár dňami, keď som sedel s predstaviteľmi politických strán z Poľska a Maďarska na obede neďaleko Paríža. Podobne ako naše politické strany hovorili o zvýšení výdavkov na armádu, o výrobe nových zbraní, o zakladaní nových vojenských základní. Ale keď som sa opýtal, ako dosiahneme mier, ako o tom v ich krajinách rozmýšľajú, zavládlo ticho. Slovo mier akoby sa vytratilo nielen z ich slovníka, ale aj z uvažovania.
Mier je pritom základným predpokladom uplatňovania ľudských práv, a teda aj náboženskej slobody. Vo vojne sa nedá hovoriť o právach, iba ak o práve silnejšieho.
Jediným svetovým vodcom, ktorý hovorí o mieri, je pápež František. Hovorí o ňom neustále od začiatku vojny. A je to potrebné.
Zatiaľ existuje jediná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou počas tejto vojny – dohoda o vývoze ukrajinského obilia. Mnohí povedia, že je to málo, ale ono to je začiatok. Buduje to dôveru medzi stranami. Dáva im to príležitosť sadnúť si spolu za jeden stôl.
Ako hovorí pápež František: prvým cieľom je spoločné rokovanie. Keď si bojujúce strany sadnú za stôl, môžu prísť „zázraky“, a preto je misia kardinála Zuppiho taká dôležitá. Snaží sa o začiatok rokovaní ako nevyhnutného predpokladu pre „zázrak“. A ona (vojna) bude dlhá. Úspech hneď na začiatku sa nedá očakávať.
Kardinál Zuppi sa v piatok vrátil do Vatikánu a pápež František povedal: „Tragická skutočnosť tejto vojny, ktorá – zdá sa – nemá konca, vyžaduje od všetkých spoločné tvorivé úsilie smerujúce k predstave a vytváraniu cesty k mieru.“ Kardinál Zuppi nepriniesol do Kyjeva či Moskvy hotový plán riešení. Bol tam počúvať. Počúvanie a porozumenie je základ akéhokoľvek diplomatického riešenia.
Od pápeža Františka by sme sa mali viac učiť aj na Slovensku. Ako sme s úctou vzhliadali k mierovému úsiliu Jána Pavla II., počúvajme aj jeho nástupcu a snažme sa vnášať jeho slová do našej zahraničnej politike. Pripravujme sa na mierové rokovania, hovorme o nich. Každá vojna sa nakoniec skončí rokovaniami. Okrem tej poslednej...