Keď sa vojaci vzbúrili v Byzancii
Nedávna krátka vzbura Jevgenija Prigožina a jeho súkromnej armády má v sebe paralely s Východorímskou ríšou, inak zvanou Byzancia, ktorej imperiálne nároky vyplývajúce z politickej teológie si pre seba nárokovali moskovské veľkokniežatá a ruskí cári a v podivnom mixe s ateistickým Sovietskym zväzom sa o ich obnovenie pokúša Vladimir Putin. Takže malý pohľad do dávnejšej minulosti, ako tam prebiehali vzbury a zmeny režimu a poučenie z nich, môžu byť užitočné.
Bulgarians_defeat_Byzantines_under_Krenites_and_Kourtikios
Ilustračný obrázok: Wikimedia
Dejiny Východorímskej ríše sú aj dejinami vzbúr a vnútornej politickej nestability. Treba podotknúť, že išlo o častý jav. Koniec 6. a začiatok 7. storočia sa však vyznačovali oveľa väčšou nestabilitou a viacerými vzburami vojenských jednotiek, veliteľov veľkých armád a dvorskými pokusmi o prevrat, ako bolo zvykom. Vyzerá to tak, že ríša bola aj vo finančnej kríze. Tieto procesy začali za vlády cisára Maurikia (582 – 602), ktorý napriek úspechom v Perzii a zo začiatku úspešnými ťaženiami proti Slovanom a Avarom na Balkáne, premrhal svoju popularitu, alebo ako by povedali starovekí Číňania, prišiel o mandát nebies.
Vzbury a cesta k uzurpácii
Kombinácia nominácií neschopných nohsledov za veliteľov vojska, neplatenia žoldu, nezáujmu o svojich mužov a zlých rozkazov nakoniec viedla k jeho pádu a poprave. Čo však predchádzalo koncu? Maurikios riadil ríšu ako rodinný podnik, kde nebolo miesto pre talentovaných ľudí, ktorí by ho potencionálne mohli ohroziť. Strach o moc ho poháňal k nomináciám príbuzných a pätolízačov a zbavoval sa obľúbených a úspešných veliteľov.