Jeden za všetkých, všetci za jedného? V eurozóne je to zložitejšie, spoločná mena má aj značné nevýhody

Inflácia a jej vývoj je pod drobnohľadom už takmer pol druhého roka. Začiatok vojny na Ukrajine a súvisiaca energetická aj menšia potravinová kríza boli veľmi silné impulzy, ktoré podnietili prudký nárast cenovej hladiny v celej Európe.

Stúpanie cien však zďaleka nebolo a ani nie je vo všetkých kútoch starého kontinentu rovnaké. Krajiny naprieč Úniou aj eurozónou majú svoje špecifiká. Niektoré viac zasiahlo odpútavanie sa od ruského plynu a energií, ďalšie trpeli, lebo nemali priamy prístup k moru a viac ich zasiahli narušenia dodávateľských reťazcov, iné zase ovplyvnili sankcie a zákazy vývozu či dovozu z/do Ruska. A časť zase silne zasiahlo zdražovanie potravín ako chlieb, slnečnicový olej a ďalšie produkty. Niektoré sa vedia prispôsobiť rýchlejšie a lepšie, iným to istý čas trvá.

Príčin je, samozrejme, veľa a za rôznou rýchlosťou rastu cien v jednotlivých členských štátoch možno hľadať kvantum faktorov na strane ponuky aj dopytu, čo by pri podrobnom skúmaní vyšlo aj na diplomovú prácu. Faktom však je, že aj dnes, keď sa situácia upokojila, je inflácia v rôznych členských štátoch nielenže rozdielne vysoká, ale nastáva aj situácia, keď niekde cenová hladina ďalej rastie a inde zase klesá.

Rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú značné