Americké narodeniny a slovenská otázka 21. storočia

American flag made with blue, red and white balloons. 3D ilustration. Foto: Profimedia.sk

Riešime to pri sporoch o vojnu na Ukrajine, prenáša sa to do sporov Čaputovej a Fica, vlády a opozície, zasahuje to obchod, diplomaciu, energetickú politiku a mnoho ďalších otázok. Aký má byť náš vzťah k ústrednej veľmoci Západu?

Amerika má dnes narodeniny, 4. júla 1776 Američania vyhlásili nezávislosť od britskej koruny, vznikol štát, ktorý sa postupne stal globálnou veľmocou číslo jeden. Americký príbeh budí rešpekt, istý čas ho už nemožno oddeliť od Pax Americana, usporiadania sveta, ktorému dominuje hegemón USA.

Slovensko a Amerika sú odlišné v mnohých ohľadoch, ale niečo podstatné nás spája, patríme do rovnakého civilizačného okruhu, vzťah našich štátov je vzťahom centra a periférie, čo nevypovedá nič o nevýznamnosti, určite nie pre nás, aj keď to súčasne vypovedá o obrovskej asymetrii.  

Slovensko si pripomína svoju nezávislosť 17. júla, náš štát vznikol 1. januára 1993, historicky sa naša štátnosť viaže na viacero dátumov a rokov vrátane 30. októbra 1918 a 14. marca 1939, ako aj na federalizáciu komunistického štátu v roku 1969.

Nuž, a štvrtý júl sa dotýka s piatym júlom, keď si význam štátnosti pripomíname iným spôsobom. Grécki učenci patria k našej ústavnej preambule, aj kultúrnej a náboženskej identite, pre štátnosť to má kľúčový význam, tak tento sviatok v modernom zmysle „naplnil“ kardinál Korec. A opäť, práve Nitra, centrum starého Nitrianska, ktoré sa spája s Cyrilom s Metodom, a ešte viac je prepojené s raným uhorským štátom (následníci trónu mali počnúc Štefanom sídlo v Nitre) má zásadný význam pre slovenskú identitu. Uvedomujú si to aj politici, ktorí chodia na púť do Nitry (je to jediná púť, kam chodia aj čelní politici bez vierovyznania) a uvedomujú si to aj biskupi, ktorí tu mávajú homílie, kde sa spravidla venujú témam dôležitým pre štát a jeho spravovanie.

V tieto dva dni je preto namieste pouvažovať aj o vzťahu Ameriky a Slovenska. Spojené štáty sú ústrednou veľmocou západného sveta, platí to od prezidenta Wilsona, potvrdilo sa to počas druhej svetovej vojny a najmä po nej, ešte silnejšie to vnímame od konca studenej vojny a napokon najnovšia kapitola sa píše od vojny na Ukrajine. Pax Americana, podobne ako Pax Romana, znamená poriadok dovnútra, ale napätie a – keď na to príde aj vojny – na hraniciach.

S výnimkou studenej vojny sme patrili do sveta, ktorého ústrednou veľmocou bola Amerika, ale váhu a význam, aké Amerika získala po roku 1989 a iným spôsobom po roku 2022, robia z tohto vzťahu niečo, čo by sme mohli nazvať slovenskou otázkou 21. storočia.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami