Leto je aj časom výletov za stredovekými pamiatkami

Leto je ako stvorené na dlhšie výlety, a preto sa postupne v niekoľkých článkoch zameriame na regióny, ktoré dýchajú stredovekom. Nájdeme v nich majestátne hrady, čarovné mestá, tiché kláštory, unikátne kostoly aj kráľovské paláce. Na niektorých miestach sa zachovala stredoveká krajina, tak objavovanie dávnych storočí podporuje aj príroda.

Slovensko má šťastie na pamiatky minulých storočí. Doslova je nimi posiate. Len väčších hradov je viac ako 120 a potom existuje ešte niekoľko desiatok pevností, tvŕdzí, strážnych veží, hrádkov a opevnených kláštorov, kostolov a kaštieľov. Niekde stačí ísť na predĺžený víkend a inde sú aj dva týždne málo. Vďaka veľkosti našej krajiny ani netreba veľa cestovať a postačí zostať v jednej oblasti, aby sme mohli mať program bohatý na zážitky. Ak vás minulosť nadchne a vyberiete si kultúrny turizmus ako spôsob trávenia voľného času, len cestovanie po starých kostoloch alebo hradoch sa môže stať celoživotnou záľubou.

Čo taký správny stredoveký región potrebuje?

Ide o mix prvkov, ktoré čo najvernejšie pripomínajú bohatú stredovekú civilizáciu. Stredoveku vďačíme za rozvoj mestskej siete na Slovensku. Proces začali už naši slovanskí predkovia v ranom stredoveku, ale značne mu pomohli románski a nemeckí hostia najmä po mongolskom vpáde.

Mestá

Peknými príkladmi stredovekých miest sú Trnava (veľké mesto), Levoča a Bardejov (stredne veľké mestá), Kremnica (typ banského mesta s mestským hradom), Spišská Sobota (malé mesto). Išlo o centrá obchodu, remesiel, správy aj umenia.

Tieto mestá sú cenným príkladom pluralitnej stredovekej spoločnosti, v ktorej sa stretávali rôzne etniká so svojimi zvykmi a niekedy aj inou vierou. Zároveň sa vyznačujú značne lokálnym charakterom a v minulosti si žiarlivo strážili svoje postavenie, privilégiá a zvyky. Neraz to viedlo k lokálnym vojnám a napríklad Kežmarok s Levočou občas proti sebe bojovali. Podobne aj Banská Štiavnica a Hodruša-Hámre. Ako v stredovekej Itálii.

Ľudia tej doby za mesto považovali sídlo, ktoré malo isté privilégiá, námestie s kostolom a napríklad hradby. Občas postačila aj brána a trochu vyšší drevený plot. Hradby potom v rýchlosti dostavali, keď sa objavili Turci. Dôležité bolo, že sa tam pravidelne konal trh a žili remeselníci. Nemuselo byť vôbec veľké a stačilo námestie s domami a priľahlá ulica. Podľa veľkosti by sme ho dnes považovali za dedinu, ale vtedy malo také mesto iný cveng. Čarovným príkladom je už vyššie spomenutá Spišská Sobota.

Dediny

Svoju silu stredoveká spoločnosť čerpala z vidieka. Nielenže sedliaci odvádzali dane a dopestovali potraviny, ale tvorili možno až 90 percent obyvateľstva. Keď mohli, tak sa za prácou sťahovali do miest, čím prispievali k ich rastu. Mnohé slovenské dediny majú svoj pôvod práve v stredoveku a nemými svedkami ich starobylej histórie sú románske alebo gotické kostolíky, ktorými je naša vlasť doslova posiata. Stačí sa vybrať popri rieke Ipeľ a možno budete prekvapení, čo všetko nájdete. Podobne cyklovýlet alebo jazda na motorke z Bratislavy na Žitný ostrov môže byť príjemne strávená sobota.