Ľudia tej doby za mesto považovali sídlo, ktoré malo isté privilégiá, námestie s kostolom a napríklad hradby. Občas postačila aj brána a trochu vyšší drevený plot. Hradby potom v rýchlosti dostavali, keď sa objavili Turci. Dôležité bolo, že sa tam pravidelne konal trh a žili remeselníci. Nemuselo byť vôbec veľké a stačilo námestie s domami a priľahlá ulica. Podľa veľkosti by sme ho dnes považovali za dedinu, ale vtedy malo také mesto iný cveng. Čarovným príkladom je už vyššie spomenutá Spišská Sobota.

Dediny

Svoju silu stredoveká spoločnosť čerpala z vidieka. Nielenže sedliaci odvádzali dane a dopestovali potraviny, ale tvorili možno až 90 percent obyvateľstva. Keď mohli, tak sa za prácou sťahovali do miest, čím prispievali k ich rastu. Mnohé slovenské dediny majú svoj pôvod práve v stredoveku a nemými svedkami ich starobylej histórie sú románske alebo gotické kostolíky, ktorými je naša vlasť doslova posiata. Stačí sa vybrať popri rieke Ipeľ a možno budete prekvapení, čo všetko nájdete. Podobne cyklovýlet alebo jazda na motorke z Bratislavy na Žitný ostrov môže byť príjemne strávená sobota.

Stredoveké mestá a dediny pretvárali okolitú krajinu a tvrdá práca vtedajších ľudí je dodnes viditeľná. Najprv vytvorili poplužia pôdy okolo svojich sídel, aby neskôr rozširovali polia a v oblastiach s vyššou nadmorskou výškou lúky a pasienky (napríklad Spiš). Kde bola teplejšia klíma, mohli vytvárať terasy pre vinohrady (okolie Modry a Pezinku). Pastierstvo bolo významným zdrojom obživy, lebo chladnejšie podnebie znemožňovalo pestovanie plodín typických pre južnejšie oblasti Slovenska. Už v stredoveku existovali mnohé mliečne výrobky známe aj dnes. K stredoveku patria aj rybníky, ale to je skôr na archeologický prieskum terénu, ako pre bežného turistu.

Hrady

Nebol by to stredovek, keby po ňom nezostali pamiatky na šľachtu a cirkev. Hrady sú samostatnou kapitolou a napríklad Devín, Strečno, Trenčiansky, Oravský a Spišský hrad pozná azda celé Slovensko, lebo patria medzi tie najkrajšie v našej domovine. Sú nemým svedkom búrlivých časov, významu Slovenska a jeho bohatstva pre Uhorské kráľovstvo a na druhej strane túžby susedov zmocniť sa tohto malého kúska zeme. Týmto hradom a bojovníkom, ktorí ich strážili, môžeme byť vďační, že dnes nehovoríme po nemecky, poľsky, česky, prípadne turecky. Hrady na Slovenku sú čarovné pre svoju polohu, stav, v ktorom sa dochovali ako ruiny a zároveň sú majestátne. Niekoľko slovenských hradov patrí k najväčším v Európe.

Cirkevné stavby

Pamiatok na cirkev je neúrekom a netrúfam si odhadnúť ich počet. Pomyselným duchovným centrom stredovekého človeka bol kláštor. Mnohé už zanikli a poznáme ich len z písomných prameňov, z ďalších sú nepovšimnuté ruiny, ako napríklad kláštor cistercitov v Spišskom Štiavniku alebo pravdepodobne kláštor johanitov v Piešťanoch.

Na Spiši sa nachádzali aj kláštory dvoch najprísnejších katolíckych reholí – kartuziánov a kamaldulov. V Bratislave stojí cenný františkánsky kostol, ktorý očarí svojou nádherou a koncom 13. storočia patril k najkrajším stavbám v Podunajsku. Hronský Beňadik so zvyškami ambitu a impozantným dvojvežím kostola je dedičom kedysi hustej siete benediktínskych kláštorov.

Okrem kláštorov cirkevnú mapu Slovenska dotvárajú stovky predrománskych, románskych a gotických kostolov. Niektoré stoja v celej kráse, iné boli značne prestavané a ďalšie zostali ako archeologické lokality. Je ich viac ako šesťsto. Všetkému však kraľujú tri výnimočné miesta – najstaršie biskupstvo v Nitre a dve kapituly v Bratislave a na Spiši. Väčšina Slovenska patrila pod Ostrihom, ale keďže sídlo biskupa bolo ďaleko, tak so správou diecézy pomáhali kapituly. Zároveň vznikli na mimoriadne dôležitých miestach. Spišská si vybudovala vlastné mestečko a v Bratislave vznikla cirkevná štvrť so svojím špecifickým životom.

Na cestu za stredovekom

Ako z výpočtu miest vyplýva, stredovek zanechal po sebe bohaté dedičstvo. Vlastne tie najlepšie pamiatky a magnety na turistov v našich končinách majú stredoveký rodokmeň. Preto si v ďalších článkoch priblížime niekoľko slovenských regiónov a ich výnimočné pamiatky, za ktoré môžeme byť vďační našim predkom. Aj ony hovoria o tom, že stredovek mal veľmi ďaleko od doby temna, lebo doba temna neinvestuje do architektúry, poznania a krásy, ktoré prekonajú storočia. Tieto veci sú, naopak, výrazom životaschopnej civilizácie.