Nebolo to tak, že by Bei Zhenying nevedela, že jej manžel je nezvyčajný alebo dokonca, že má nejaké tajomstvá.
Bol talentovaný počítačový programátor a ona si obľúbila jeho zvedavú inteligenciu a hravosť, keď sa zoznámili na univerzite v Šanghaji. Bol však aj hrdý nonkonformista – odmietal používať sociálne siete alebo si kupovať nové oblečenie a extrémne uzavretý mizol vo svojej pracovni, aby robil prácu, o ktorej nechcel hovoriť.
Štyridsaťpäťročná Bei akceptovala tieto zvláštnosti ako zvyky profesionálneho maniaka, človeka pohlteného svetom, ktorému ona, obchodná manažérka, nerozumela. Nikdy by si však nemyslela, že tak málo vie o svojom manželovi Ruanovi Xiaohuanovi, kým do ich bytu nevtrhla šanghajská polícia a neodviedla ho.
Úrady obvinili Ruana zo sprisahania s cieľom zvrhnúť čínsku vládu tým, že písal články „očierňujúce politický systém našej krajiny". Vo februári ho sudca odsúdil na sedem rokov väzenia. Bei sa musela pokúsiť pochopiť život, ktorý pred ňou tajil.
To, čo sa v nasledujúcich mesiacoch dozvedela, bolo viac ako osobné tajomstvo. Bei sa domnieva, že Ruan bol autorom jedného z najzáhadnejších blogov na čínskom internete, ktorý 12 rokov zosmiešňoval vládnucu komunistickú stranu – čo je za vlády tvrdého čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga zdanlivo nemysliteľné.
Blog Program Think mal medzi svojimi oddanými fanúšikmi takmer mýtický status. Anonymne písané príspevky mapovali skryté bohatstvo čínskych lídrov, čo bola jedna z najcitlivejších tém vlády. Zdieľali v nich tipy na zahladenie digitálnych stôp a vysmievali sa úradom za to, že sa im nepodarilo odhaliť autora. Vyzývali čitateľov, aby používali vlastnú myseľ napriek spoločnosti, ktorá ich obklopuje.
Potom sa blog v máji 2021 odmlčal – presne v mesiaci, keď bol 46-ročný Ruan zatknutý.
To, či bol Ruan autorom blogu Program Think, reálne nemožno potvrdiť. Súd neuviedol názov jeho webovej stránky pravdepodobne aj preto, aby na ňu neupozornil. Čína zaobchádza s prípadmi, ktoré sa týkajú národnej bezpečnosti, v absolútnej tajnosti a Bei ani nedovolili hovoriť s Ruanom. Program Think neponúkol takmer žiadne identifikačné údaje.
Tak či onak, osudy Programu Think a blogera Ruana sú súčasťou toho istého príbehu o drastických opatreniach voči trikom, ktoré musia čínski občania podstupovať, aby mohli za vlády Si-Ťin Pchinga vyjadriť nesúhlasný názor. V konečnom dôsledku to svedčí o klesajúcej možnosti prejaviť sa a rastúcej kontrole štátu.
Tieto príbehy však ukazujú, že nezávislé myslenie sa aj naďalej objavuje napriek – alebo niekedy aj vďaka – tvrdej protikampani Si-Ťin Pchinga. Keď sme sa s Bei stretli začiatkom roka pred zatknutím jej manžela a po tom, ako sa rozhodla zverejniť jeho identitu, povedala, že sa dovtedy o politiku nezaujímala. Ani o čínsku cenzúru internetu. Keď však bola nútená hľadať odpovede, ocitla sa na ceste prebudenia – podobne ako program Think, ktorý ju inšpiroval.
„Predtým som naozaj nezažila žiadne veľké protivenstvá a chcela som len pokojný a šťastný život," povedala. „Teraz je môj pohľad na realitu úplne iný. Dokážem pochopiť veci, ktoré napísal na svojom blogu."
Excentrik za zatvorenými dverami
Dva roky po zatknutí Ruana sú stále viditeľné stopy v jeho pracovni, v ktorej roky strávil a tajne si budoval alternatívny život.
Jeho čierna stolička na kolieskach na podlahe vyryla drážku. Na kovovej poličke sú zažltnuté knihy o programovaní a čínska vrecková ústava. O stenu sa opiera rezervná posteľ.
Keď som Bei v apríli navštívil, priznala, že si spätne uvedomuje, že Ruan niečo skrýval. Vždy, keď otvorila dvere, začal sa správať nevrlo a odvolával sa na potrebu sústrediť sa pri kódovaní.
Ona to však pripisovala jeho vášni pre prácu a jeho zručnosť bola zrejmá. V roku 2008 podľa certifikátu spoločnosti dohliadal v tom čase na informačnú bezpečnosť olympijských hier v Pekingu. V roku 2010 sa v časopise podporovanom vládou sám profiloval ako „človek, ktorý túži po nových technológiách. Nové technológie vzbudzujú moju vášeň", povedal.
Niekedy sa Bei pozastavovala nad jeho výstrednosťami. "Ruan sa správal čoraz viac samotársky a sťažoval sa, že nemôže nájsť intelektuálnych rovesníkov. Okolo roku 2012 považoval svoju prácu za nedostatočne náročnú a dal výpoveď. Začal tráviť ešte viac času vo svojej pracovni, čítaním a prácou na open-source softvéri," povedala.
Odmietol si nainštalovať všadeprítomné čínske platobné aplikácie a aplikácie sociálnych médií WeChat alebo AliPay s odvolaním sa na obavy o bezpečnosť. Keď ich dom navštívil opravár klimatizácie, Ruan trval na tom, aby na neho obaja s Bei po celý čas dohliadali.
Napriek tomu Bei pripisovala zjavnú Ruoanovu paranoju jeho práci. Občas spomenul politické správy, napríklad o vládnej korupcii, ale nezdalo sa, že by sa na ne zameriaval.
Jedného dňa v roku 2020 sa Bei prvýkrát Ruana otvorene spýtala, čo presne celý deň vo svojej pracovni robí. Počas pandémie koronavírusu začala aj ona tráviť viac času doma a po rokoch odcudzenia sa zblížili.
Bei odhadla, že je na zahraničnej webovej stránke, pretože sa zmienil o kontakte so zahraničnými programátormi. Jeho opatrnosť v nej vyvolala podozrenie, že by mohlo ísť o citlivú záležitosť. Ale zároveň verila, že sa bude vyhýbať čomukoľvek vážnemu.
„Len sa na mňa pozrel," spomínala. „Potom povedal, že sú to len programátorské veci, že tomu nebudem rozumieť."
Návšteva z polície
Krátko popoludní 10. mája 2021 zazvonil zvonček.
Bei požiadala Ruana, aby otvoril, a potom zaregistrovala potýčku. Ponáhľala sa k dverám a uvidela dav policajtov. Jej manžela odviedli.
Dvanásť hodín prehľadávali byt a varovali ohromenú Bei, že Ruan spáchal trestný čin podvracania štátnej moci – nejasne definovaný trestný čin, ktorý sa v Číne často používa na potrestanie kritikov. Keď sa ukázalo, že o jeho blogu nevedela, nakoniec odišli.
Bei bola najprv na Ruana nahnevaná kvôli tomu, že mal tajomstvá, že ju vystavil riziku. Nakoniec sa však rozhodla dať mu za pravdu, najmä keď jej polícia takmer nič nepovedala.
Spolu s Ruanovými rodičmi sa domnievali, že bol iba malým blogerom a úrady sa len snažili utlmiť kritiku pred 100. výročím založenia Komunistickej strany Číny v tom roku. Očakávala, že bude čoskoro prepustený. Bei sa nepokúšala nájsť jeho blog, usúdila, že má príliš málo informácií.
Súd však prípad stále odkladal a potom ho vlani na jar počas šanghajskej koronavírusovej blokády pozastavil na neurčito. Následne 7. februára, 21 mesiacov odkedy naposledy videla Ruana, Bei náhle oznámili, že sa môže o tri dni zúčastniť na jeho odsúdení.
Keď Ruana priviedli do súdnej siene, bol vychudnutý. Mal šedivé vlasy. Krátko sa pozreli navzájom do očí, kým ho strážcovia otočili tvárou k sudcovi.
„Dovtedy som mu to stále trochu vyčítala. Ale keď som ho videla v takomto stave, nemala som iné myšlienky," povedala Bei. „Bez ohľadu na to, čo urobil, nikto by sa k nemu nemal takto správať."
Bei šokovaná počúvala, ako sudca odsúdil Ruana na sedem rokov, pričom v písomnom rozsudku uviedol „dlhodobú nespokojnosť" Ruana s vládou.
Ešte viac ju šokovalo, že vo verdikte nebol uvedený názov blogu ani opis jeho obsahu. Uvádzalo sa v ňom len, že údajne podvratné články začal písať v júni 2009, bolo ich viac ako 100 a dostali sa k „veľkému počtu používateľov internetu".
Bei sa prvýkrát rozhodla, že musí obísť čínske online kontroly, aby našla to, čo sa vláda tak zúfalo snažila utajiť. Kvôli bezpečnosti navštevovala internetové kaviarne, naučila sa inštalovať softvér proti cenzúre a potom zadala do googlu tých niekoľko stôp, ktoré mala: „2021, chýbajúci, blog".
Prvým výsledkom v čínštine bol článok zo zahraničnej publikácie, v ktorom sa zamýšľali nad tým, čo sa stalo s blogom s názvom Program Think.
Známy hlas
Keď otvorila blog Program Think, Bei sa zľakla. V novinovom článku sa písalo, že „odhaľuje tajomstvá čínskych mocných zasvätencov". Ak bol za to zodpovedný jej manžel, žeby predsa len plánoval rozvrat?
Ale keď si blog prečítala, uistila sa o dvoch veciach. Po prvé, že ho napísal Ruan. A po druhé, že neurobil nič zlé.
Príspevky sa objavili v januári 2009 ako čudné úvahy človeka z branže, ktorý odporúčal knihy o softvérovom inžinierstve a vyjadroval sa k bežným chybám pri kódovaní.
O päť mesiacov neskôr však blog nadobudol ostrejšie črty. Bloger napísal, že čínski cenzori začali blokovať viac webových stránok vrátane Twitteru a Blogspotu, kde bol Program Think umiestnený.
„To je hrozná správa!" uviedol autor. „Je čas písať o niečom inom ako o technológiách!"
Bloger začal nahrávať elektronické knihy ako 1984 od Georgea Orwella a zdieľať návody na šifrovanie dátových súborov. Príspevky vysvetľovali masaker na Námestí nebeského pokoja v roku 1989 a ukazovali, ako čínska vláda manipuluje s historickými fotografiami.
Bei nešlo len o časovú os, ktorá sa zhodovala, alebo o odporúčania kníh, o ktorých vedela, že ich má Ruan rád. Bol to jeho hlas: dychtivý učiť sa a učiť druhých, ale aj namyslený, dokonca arogantný.
„Mojou prioritou je byť hrobárom straníckeho štátu," napísal bloger o projekte mapujúcom finančné vzťahy čínskych lídrov, ktorý čerpal zo zahraničných správ.
Arogancia rástla s tým, ako sa blog stával významnejším, a teda terčom Pekingu. Príspevok z roku 2019 s názvom „Prečo ma vláda nemôže chytiť" zaznamenal viaceré pokusy o útoky na blogera vrátane útokov na pridružené konto gmail. Čínska vláda tiež oficiálne požiadala Github, platformu s otvoreným zdrojovým kódom, kde bol mapovací projekt umiestnený, aby ho cenzurovala – čo podľa Githubu bola vôbec prvá žiadosť o odstránenie z Pekingu.
„Súdruhovia policajti, pracujte usilovnejšie," stálo v ďalšom príspevku so smajlíkom.
Práve táto zmes bravúry a erudície urobila z programu Think „online legendu", povedal Xiao Qiang, výskumník v oblasti slobody internetu na Kalifornskej univerzite v Berkeley. V stovkách komentárov pod každým príspevkom fanúšikovia prirovnávali autora k Julianovi Assangeovi alebo k hrdinovi V ako Vendeta, grafického románu o maskovanom protitotalitnom mstiteľovi.
Čitatelia boli ohromení, že „v Číne existuje takýto človek, ktorý sa dokáže postaviť čínskym držiteľom moci – mentálne, politicky a morálne", povedal Xiao.
Úrady však na lov kritikov využívali čoraz sofistikovanejšiu technológiu.
Bei sa teraz domnieva, že Ruan predpokladal, že dôjde k jeho zatknutiu. V predchádzajúcich mesiacoch sa často sťažoval, že ich internet je nestabilný. Raz povedal, že ho v Burger Kingu, ktorý často navštevoval, oslovil policajt a pýtal sa ho, či tam často chodí.
Posledný príspevok blogu Program Think z 9. mája 2021 bol aktualizovaný zoznam elektronických kníh, ktoré bloger nahral.
Nasledujúci deň zazvonil zvonček pri dverách.
Prebudenie
Prvým pocitom Bei pri čítaní blogu bola závisť. Závidela Ruanovým čitateľom, ktorí na rozdiel od nej zaberali toľko jeho pozornosti.
Zároveň však k nemu pocítila opätovný obdiv. A pohoršenie nad krutosťou rozsudku.
Rozhodla sa zmeniť svoj prístup. Najala si dvoch prominentných právnikov v oblasti ľudských práv v Pekingu, aby podali odvolanie. Hovorila so zahraničnými novinármi o svojom presvedčení, že Ruan je autorom blogu Program Think. Otvorila si účet na Twitteri, aby zhromaždila podporu fanúšikov blogu.
Takisto sa hlbšie ponorila do necenzurovaného internetu a dozvedela sa mená prenasledovaných aktivistov, právnikov a občianskych novinárov.
„Kedysi som si myslela, že správy zvonka a zvnútra Číny používajú dva uhly pohľadu, aby o niečom informovali. Nikdy som si nemyslela, že to budú akoby dva úplne odlišné svety," povedala.
Tlak sa okamžite zvýšil. Keď v apríli cestovala do Pekingu, aby sa stretla so svojimi právnikmi, policajti jej vraj zablokovali cestu z hotela. Keď som navštívil jej dom, Bei si pustila Händelove árie, aby zablokovala potenciálne odpočúvacie zariadenia.
Opýtal som sa Bei, či po prebudení do čínskej politickej reality stále verí v riešenie právnou cestou.
„Asi záleží na uhle pohľadu," odpovedala. „Ak len preto, že ste videli veľa nenormálnych vecí, budete považovať normálne za nenormálne, bola by to tragédia."
Koncom mája bola Bei mimoriadne optimistická. Súd náhle odložil rozhodnutie o odvolaní na neurčito. To signalizovalo, že úrady zvažujú zmiernenie trestu, napísala mi.
Ale v Si-Ťin Pchingovej Číne je zhovievavosť zriedkavá.
O dva týždne neskôr účet Bei na Twitteri zmizol. Jeden z jej právnikov povedal, že sa jej nemôže dovolať; po niekoľkých dňoch povedal, že je v bezpečí, ale nemôže sa k tomu ďalej vyjadriť – čo je znakom toho, že ju úrady pravdepodobne varovali, aby mlčala. Odvtedy sa verejne nevyjadrila.
Jedna z jej posledných správ, ktorú mi napísala predtým, ako sa odmlčala, sa týkala jej odhodlania naďalej obhajovať Ruana.
„Dnes sa cítim veľmi silná," napísala. „Budem naďalej tvrdo pracovať."
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.