Súdruhovia policajti, pracujte usilovnejšie. Príbeh najzáhadnejšieho protivládneho čínskeho blogera

Ruan Xiaohuan bol brilantný, svojský a veľmi uzavretý a súčasne anonymný disidentský bloger. Preslávil sa tým, že roky unikal štátnemu dozoru, a ako autor jedného z najzáhadnejších blogov čínskeho internetu 12 rokov zvnútra krajiny zosmiešňoval vládnucu komunistickú stranu. Niečo v dnešnej Číne zdanlivo nemysliteľné. Exkluzívna reportáž New York Times o jeho nezvyčajnej misii, ktorú utajil aj pred vlastnou manželkou.

Nebolo to tak, že by Bei Zhenying nevedela, že jej manžel je nezvyčajný alebo dokonca, že má nejaké tajomstvá.

Bol talentovaný počítačový programátor a ona si obľúbila jeho zvedavú inteligenciu a hravosť, keď sa zoznámili na univerzite v Šanghaji. Bol však aj hrdý nonkonformista – odmietal používať sociálne siete alebo si kupovať nové oblečenie a extrémne uzavretý mizol vo svojej pracovni, aby robil prácu, o ktorej nechcel hovoriť.

Štyridsaťpäťročná Bei akceptovala tieto zvláštnosti ako zvyky profesionálneho maniaka, človeka pohlteného svetom, ktorému ona, obchodná manažérka, nerozumela. Nikdy by si však nemyslela, že tak málo vie o svojom manželovi Ruanovi Xiaohuanovi, kým do ich bytu nevtrhla šanghajská polícia a neodviedla ho.

Úrady obvinili Ruana zo sprisahania s cieľom zvrhnúť čínsku vládu tým, že písal články „očierňujúce politický systém našej krajiny“. Vo februári ho sudca odsúdil na sedem rokov väzenia. Bei sa musela pokúsiť pochopiť život, ktorý pred ňou tajil.

To, čo sa v nasledujúcich mesiacoch dozvedela, bolo viac ako osobné tajomstvo. Bei sa domnieva, že Ruan bol autorom jedného z najzáhadnejších blogov na čínskom internete, ktorý 12 rokov zosmiešňoval vládnucu komunistickú stranu – čo je za vlády tvrdého čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga zdanlivo nemysliteľné.

Blog Program Think mal medzi svojimi oddanými fanúšikmi takmer mýtický status. Anonymne písané príspevky mapovali skryté bohatstvo čínskych lídrov, čo bola jedna z najcitlivejších tém vlády. Zdieľali v nich tipy na zahladenie digitálnych stôp a vysmievali sa úradom za to, že sa im nepodarilo odhaliť autora. Vyzývali čitateľov, aby používali vlastnú myseľ napriek spoločnosti, ktorá ich obklopuje.

Potom sa blog v máji 2021 odmlčal – presne v mesiaci, keď bol 46-ročný Ruan zatknutý.

To, či bol Ruan autorom blogu Program Think, reálne nemožno potvrdiť. Súd neuviedol názov jeho webovej stránky pravdepodobne aj preto, aby na ňu neupozornil. Čína zaobchádza s prípadmi, ktoré sa týkajú národnej bezpečnosti, v absolútnej tajnosti a Bei ani nedovolili hovoriť s Ruanom. Program Think neponúkol takmer žiadne identifikačné údaje.

Tak či onak, osudy Programu Think a blogera Ruana sú súčasťou toho istého príbehu o drastických opatreniach voči trikom, ktoré musia čínski občania podstupovať, aby mohli za vlády Si-Ťin Pchinga vyjadriť nesúhlasný názor. V konečnom dôsledku to svedčí o klesajúcej možnosti prejaviť sa a rastúcej kontrole štátu.

Tieto príbehy však ukazujú, že nezávislé myslenie sa aj naďalej objavuje napriek – alebo niekedy aj vďaka – tvrdej protikampani Si-Ťin Pchinga. Keď sme sa s Bei stretli začiatkom roka pred zatknutím jej manžela a po tom, ako sa rozhodla zverejniť jeho identitu, povedala, že sa dovtedy o politiku nezaujímala. Ani o čínsku cenzúru internetu. Keď však bola nútená hľadať odpovede, ocitla sa na ceste prebudenia – podobne ako program Think, ktorý ju inšpiroval.

„Predtým som naozaj nezažila žiadne veľké protivenstvá a chcela som len pokojný a šťastný život,“ povedala. „Teraz je môj pohľad na realitu úplne iný. Dokážem pochopiť veci, ktoré napísal na svojom blogu.“

Excentrik za zatvorenými dverami

Dva roky po zatknutí Ruana sú stále viditeľné stopy v jeho pracovni, v ktorej roky strávil a tajne si budoval alternatívny život.

Jeho čierna stolička na kolieskach na podlahe vyryla drážku. Na kovovej poličke sú zažltnuté knihy o programovaní a čínska vrecková ústava. O stenu sa opiera rezervná posteľ.

Keď som Bei v apríli navštívil, priznala, že si spätne uvedomuje, že Ruan niečo skrýval. Vždy, keď otvorila dvere, začal sa správať nevrlo a odvolával sa na potrebu sústrediť sa pri kódovaní.

Ona to však pripisovala jeho vášni pre prácu a jeho zručnosť bola zrejmá. V roku 2008 podľa certifikátu spoločnosti dohliadal v tom čase na informačnú bezpečnosť olympijských hier v Pekingu. V roku 2010 sa v časopise podporovanom vládou sám profiloval ako „človek, ktorý túži po nových technológiách. Nové technológie vzbudzujú moju vášeň“, povedal.

Niekedy sa Bei pozastavovala nad jeho výstrednosťami. „Ruan sa správal čoraz viac samotársky a sťažoval sa, že nemôže nájsť intelektuálnych rovesníkov. Okolo roku 2012 považoval svoju prácu za nedostatočne náročnú a dal výpoveď. Začal tráviť ešte viac času vo svojej pracovni, čítaním a prácou na open-source softvéri,“ povedala.

Odmietol si nainštalovať všadeprítomné čínske platobné aplikácie a aplikácie sociálnych médií WeChat alebo AliPay s odvolaním sa na obavy o bezpečnosť. Keď ich dom navštívil opravár klimatizácie, Ruan trval na tom, aby na neho obaja s Bei po celý čas dohliadali.

Napriek tomu Bei pripisovala zjavnú Ruoanovu paranoju jeho práci. Občas spomenul politické správy, napríklad o vládnej korupcii, ale nezdalo sa, že by sa na ne zameriaval.