Je to už sedemnásty ročník hodnotenia, do výberu sa dostalo 163 krajín.
Aj Slovensko v rámci indexu rezonuje. Čo myslíte? Na ktorom sme mieste? Keď tak človek vníma všetky tie kortešačkové reči o tom, akí sme neochotní priložiť ruku k vojnovému dielu, ako sme piata kolónia Ruska, akí sme zadubení, tupí a zaostalí, môže sa zdať, že budeme niekde na chvoste chvostov. Nie je to tak.
Obsadzujeme dlhodobo dobré pozície, patríme do svetovej tridsiatky najmierumilovnejších štátov. Za rok 2023 sme na krásnom 26. mieste.
Dôležitá je metodika zostavovania tabuľky. Zohľadňuje sa 23 ukazovateľov, ako ozbrojené konflikty, vraždy, kriminalita, počet ľudí vo väzniciach, prístup k zbraniam, počet utečencov, výdavky na zbrane, terorizmus, politická stabilita a vzťahy s inými krajinami.
Celkovo sa svetový index mieru zhoršil o 0,42 percenta.
Situácia sa zlepšila v 84 krajinách a zhoršila sa v 79 krajinách.
Indexu dlhodobo kraľuje ako najmierumilovnejšia krajina sveta – Island. Do prvej desiatky patrí Dánsko na druhom mieste, Írsko na treťom, Nový Zéland na štvrtom, piate je Rakúsko, šiestu priečku obsadzuje Singapur, na siedmom je Portugalsko, na ôsmom Slovinsko, deviaty sú Japonci, no a prvú desiatku uzatvára Švajčiarsko.
Naši susedia Česi sú na 12. mieste, v mierumilovnosti nás predbiehajú aj Maďari, ktorí obsadzujú krásne 18. miesto. Naopak navrch máme pred Poliakmi, u ktorých „mierumilovnosť“ klesla a v rebríčku sa dostali na 29. priečku.
Na poslednom mieste sa uhniezdil vybombardovaný Afganistan, pred ním je zdevastovaný Jemen, na 161. priečke je trpiaca Sýria, pred ňou Južný Sudán, Kongo...
Na 157. priečke je Ukrajina a na 158. je Rusko. Spojené štáty americké sú stabilné a držia sa na 131. priečke.
Ďalší dôležití hráči sú nerovnomerne rozhádzaní. Spojené kráľovstvo je mierumilovnosťou na 37. mieste a Nemecko na 15. mieste, Francúzsko na 67. mieste, Čína je na 80. mieste.
Globálne sa celkové výdavky na zbrojenie zvýšili o 17 percent.
Čína od roku 2008 investovala do zbrojenia 180 miliárd dolárov, USA 70 miliárd a India 30 miliárd. Ozaj, prečo sa o Indii vôbec nehovorí?
Ďalšia zaujímavá informácia ukazuje na africký kontinent. V dôsledku ozbrojeného konfliktu za rok 2022 nezomrelo najviac ľudí na Ukrajine.
Najviac ľudí zomrelo v konflikte, ktorý sa odohráva v Etiópii. 100-tisíc ľudí zomrelo následkom bojov a 200-tisíc ľudí zomrelo na choroby a hlad, ktoré vojna spôsobila.
Tento konflikt v jednej z najstarších kresťanských krajín sveta je mimo záujmu médií a kamier. Dá sa povedať, že málokto tuší o čom vojna v Etiópii vlastne je.
Vojna je svinstvo, je to nespravodlivosť, je to rúhanie sa proti Životu. Aj keď je tento „rebríček mieru“ v niečom absurdný, môžeme byť vďačí za krajinu, v ktorej žijeme.
Polonaháčom hrozí pokuta
Druhá správa prichádza z Talianska. Je dôležitá pre neokrôchaných dovolenkárov, hlavne tých, ktorí v plavkách, šľapkách a s nafukovačkou pod pazuchou vojdú pokojne aj na omšu.
Toto správanie dožralo vedenie talianskeho mesta Chioggia. Prímorské mestečko Chioggia býva označované aj ako malé Benátky. Je to naozaj nádherné miesto, každoročne ho navštívia tisícky turistov.
Starosta Mauro Armelao to však už nevydržal a vydal „zákaz“ presúšať sa po meste v neprístojnom oblečení. Chlapom a ženám, ktorí sa motajú po meste polonahí so zarezanými plavkami v intímnych partiách, hrozí pokuta 75 eur. Mestskí policajti už chystajú bločky.
Starostovo rozhodnutie o „prenasledovaní“ polonaháčov je však založené na reálnych požiadavkách domácich obyvateľov, ktorí sa už na to nemohli dívať a posielali pravidelne na radnicu fotografie sporo oblečených dovolenkárov.
„Úcta k mestu je potrebná,“ vyhlásil starosta. Nariadenie kladie dôraz na oblečenie, ktoré nie je v rozpore so zmyslom pre slušnosť. Vzťahuje sa na verejné miesta, ale aj na cestovanie v dopravných prostriedkoch.
Presne tak! Úcta je to slovo. Úcta k ľuďom, úcta k miestu, úcta k mestu, k tradícií a histórii. Turista nie je posvätná krava a ani „náš zákazník náš pán“ už nie je všemocné. To je dobré znamenie.
Mierotvorca Clinton v Tirane
Dňa 5. júla vo Vatikáne prijal Pápež František bývalého amerického prezidenta Billa Clintona. Bolo to súkromné stretnutie a vraj sa rozprávalo o mieri.
Pápež František dosah na mier ,našťastie, má, Bill Clinton našťastie nie.
No pár dní predtým, a to je zaujímavejšie a absurdnejšie, navštívil Clinton Albánsko. Stretol sa tu s ľuďmi, ktorí sú mu vďační za vznik Kosova.
Medzi mediálne zaujímavé patrilo stretnutie Billa Clintona so svojimi menovcami. To by ste neverili, ale v Kosove ich žije rovno dvanásť!
A tak sa dvanásť kosovských Clintonov stretlo s jedným americkým Clintonom.
Pripomenulo mi to radostnú pesničku Ivana Mládka 14 Kubíků:
Jedu velmi rychle, jedu ostře,
jako kdybych prchal Kosa Nostře.
Na dopravní vyhlášku já ale dbám,
čtrnáct Kubíků na korbě mám,
ano, čtrnáct Kubíků na korbě mám.
Lojzu Kubíka a Bédu Kubíka
a Čendu Kubíka a Edu Kubíka
a Frantu Kubíka a Honzu Kubíka
a Ferdinanda Kubíka.
A Jardu Kubíka a Karla Kubíka
a Láďu Kubíka a Vencu Kubíka
a doktora Oldu Kubíka a Rudlu Kubíka
a Vendelína Kubíka.
Pýtate sa, kde sa vzalo tých dvanásť chalanov? Sú to plody vďačnosti. Kosovčania, vďační za to, že im Clinton v deväťdesiatych rokoch tak veľmi pomohol, pomenovali svojich synov po ňom.
Kosovčania milujú Clintona. Sú presvedčení, že za bombardovaním NATO, ktoré začiatkom roku 1999 prinútilo srbské sily stiahnuť sa z Kosova, bol práve on.
V Prištine má Clinton trojmetrovú sochu, jedna z najväčších ulíc metropoly nesie jeho meno, na jednej z fasád je jeho vyše desaťmetrová podobizeň.
Albánsky premiér počas ceremónie v Tirane vyznamenal Clintona jedným z najvyšších štátnych vyznamenaní za jeho prínos k budovaniu mieru a stability na Balkáne. Bill Clinton z pódia vyzval na ukončenie napätia v severnom Kosove.