Koniec večného Marka Rutteho. Prečo sa zosypala holandská vláda

Holandská vláda pod vedením Marka Rutteho sa zosypala, čo nie je v miestnej politickej tradícii nič výnimočné. V krajine tulipánov sa totiž do parlamentu dostane kdekto (žiadna päťpercentná hranica pre vstup do snemovne neexistuje) a dôsledkom toho je kokteil mikrostrán, z ktorých je ťažké poskladať funkčnú majoritu. Rutte to však vždy nejako zvládol a siahal pritom po partneroch odľava doprava. Celkovo tak v úrade strávil trinásť rokov, čo už je hodnota porovnateľná s Angelou Merkelovou.Podobne ako Merkelová, aj Rutte bol pri výkone svojej funkcie neustále prenasledovaný problémom imigrácie, ktorý sa v Holandsku vyhrotil ešte skôr ako v Nemecku. Už v čase, keď došlo k vražde protiimigračného politika Pima Fortuyna (2002), zastreleného ľavicovým radikálom, a následne filmového režiséra Thea van Gogha (2004), ktorého ubodal a zastrelil náboženský radikál za rúhanie proti islamu.Pomerne značná časť holandskej populácie má ďalšej imigrácie z islamského sveta „plné zuby“ a dlhodobo volí strany, ktoré vyžadujú jej okamžité zastavenie, ale Rutte, hoci nominálne pravicový politik, nedokázal v tomto smere nikdy urobiť nič podstatné, iba sľuboval.Zanecháva teda za sebou imigračný systém, ktorý je, moderne povedané, „neudržateľný“: záujemcov o život v Holandsku a najmä na účet holandského sociálneho systému je vo svete viac, než koľko je krajina schopná a ochotná zvládnuť. Ale Rutte už to riešiť nemusí, pretože odchádza z politiky, následkom bude čeliť niekto iný. V tomto smere sa zlá imigračná politika podobá zlej dlhovej politike – páchatelia (či vinníci) si jej dôsledky len zriedka musia odniesť sami, prenášajú sa skôr na ďalšie generácie. Napokon, za kolapsom poslednej Rutteho vlády stál práve spor o relatívne drobné „utiahnutie skrutiek“ v migračnej politike.Druhá oblasť, v ktorej Rutteho vláda robila skôr ľavicovo progresívnu než pravicovú politiku, bola ekológia, alebo azda skôr ekologizmus. Zákony o redukcii emisií dusíkatých látok zásadne zasiahli holandské poľnohospodárstvo, ako aj stavebný priemysel. Jedným z dôsledkov je vznik „strany farmárov“, BBB, ktorá práve proti týmto obmedzeniam protestuje a chce ich zrušiť. A dobrým indikátorom nálady spoločnosti je skutočnosť, že táto strana má reálne šance budúcej voľby vyhrať, hoci skutočných farmárov je v holandskej spoločnosti iba málo. Pocit, že si nezodpovedná elita zahráva s budúcnosťou krajiny a berie ju ako laboratórium na vyskúšanie rôznych progresívnych myšlienok, je medzi holandskými voličmi silný.Práve títo voliči budú mať teraz možnosť ukázať, ako si predstavujú svoju budúcnosť. Majú totiž na výber medzi dvoma opačnými pólmi. Na jednom z nich sú farmári a ďalšie strany sľubujúce posun doprava, na druhom je potenciálna (aj keď slabá) koalícia socialistov a zelených, ktorej najznámejším reprezentantom na európskej úrovni je ekologický fanatik Frans Timmermans.Prípadná červeno-zelená vláda by nepochybne zdvihla stavidlá pre migráciu ešte vyššie, než ako sú nastavené doteraz, a zároveň nasadila ešte dusivejšieho nelsona holandskému priemyslu a poľnohospodárstvu, ktoré sa v predstavách červeno-zelených aktivistov stalo skôr problémom a príťažou než základom miestnej prosperity. (Potraviny v obchode predsa jednoducho sú.)